Deň, keď deťom nepoviete nie – Yes Day! Skúste to

Yes Day je metóda, ktorá sa zrodila v USA a spočíva v tom, že deťom počas jedného celého dňa hovoríme ÁNO. Katrin, matka osemročnej dcéry a trojročného syna, to vyskúšala na vlastnej koži. Najskôr dosť dlho hľadala deň D, teda taký, keď bude s deťmi sama, bez príbuzných či priateľov, ktorí by nad jej prístupom asi krútili hlavou. Jedného júlového dňa sa do Yes Day pustila a podelila sa o svoje skúsenosti.

Sobota osem ráno – ostrý štart

Tak dnes to vypukne, som pripravená. Deťom som, samozrejme, nič nepovedala, to by ma potom mohli zasypávať tými najnemožnejšími nápadmi, ktoré by sa dali ťažko ustáť. „Mami, prosím, my nechceme na raňajky tie cereálne sušienky, ale čokoládové,“ žobronili unisono v kuchyni. Tak, a je to tu. Pevne som zovrela svoj hrnček s kávou. „Ale samozrejme, len si ich dajte,“ odvetila som statočne. Len čo sa miláčikovia naládovali sladkosťami a môj manžel odišiel z domu na lekciu gitary, začali sa rozťahovať v obývačke.

Jednoducho sa potrebujú vyblázniť

„Môžeme si pustiť nejakú hudbu?“ spýtala sa dcéra. „Jasné,“ odsúhlasila som im to. Vzápätí začali všelijako poskakovať a robiť veľmi čudné a skutočne veľmi výstredné tanečné kreácie. Chvíľu som na nich vyjavene zízala a potom som si uvedomila, že sa jednoducho potrebujú vyskákať, vyšantiť. Človek z nich tieto chúťky a potreby nevyženie, keď im zavedie nejaký „rozumný“ program. Ešte po polhodine sa obidvaja, úplne svieži, zvíjali po koberci a poskakovali na stoličkách. Tancovala som s nimi, ale celý čas som mala chuť ich večne napomínať: „Pozor na roh kozuba, pozor, nech nezboríte dom.“ (Slová ako pozor, psst, pomaly sa na Yes Day veľmi hodia.)

Čítajte tiež:

• Ako si nevychovať počítačového maniaka. Príručka pre rodičov1
• Odmeny a tresty vo výchove alebo Ako nevychovať malého tyrana
• Ako vychovať dieťa? Bez trestov a poučovania

O 9.45 som uletela

Náš malý sa začal plaziť v kuchyni na podlahe. Ja som práve deň predtým mala svoj No Day, teda pokiaľ ide o upratovanie, a podľa toho to aj vyzeralo. Bol bosý (dovolila som mu predtým dať si dole papuče). Moje NIE rezonovalo celým domom. Známka mojej slabosti, ale aké to bolo oslobodzujúce! Okamžite som sa vzchopila a snažila sa dohnať to v ďalšom kole. „Ale áno, len sa obleč, ako chceš. Pokojne si daj to krátke tielko,“ súhlasila som s dcérou. Prečo som si len tieto pravidlá nestanovila skôr? Ušetrila by som si rozčuľovanie. „Pekne sa tu hrajte, idem sa osprchovať,“ povedala som im a odplávala do kúpeľne načerpať sily.

Aspoň malá odmena

Zvyšok dňa prebiehal dynamicky. Malý skúšal, čo vydrží jeho telo, a tvrdo odmietal zjesť všetko, čo zaváňalo zdravou výživou. Pri hre na pirátov som si neodpustila niektoľkonásobný výkrik „Pozor“!, keď sa príliš nakláňal cez zábradlie schodiska. Popoludní sme sprevádzali dcéru na tanečný krúžok. Dovolila som jej tam lietať po chodbách a vyťahovať hračky, ktoré si priniesla z domu. Nakoniec nič z toho nerobila.

A deň sa končí…

Dva kreslené filmy, dvakrát kúpeľ a potom večera – cestoviny s cuketou. Nikto si nepýtal múčnik, potreba sladkého bola saturovaná cez deň. Moje posledné ÁNO bolo to, že som dcére dovolila čítať si ešte chvíľku v posteli a sama si zhasnúť. O desať minút bola už v izbe tma. Jej brat už tiež spokojne odfukoval v susednej izbičke, tentoraz s pootvorenými dverami, čo sme mu až tak často nedovoľovali.

Pohodová nedeľa

Načerpala som sily a mala som opäť plno NIE v zásobe na ďalší deň. No použila som ich len málo, až som sa čudovala. Yes Day však u mňa zabodoval. Ten test mi pomohol pochopiť, že deti mávajú najrôznejšie bláznivé nápady a že by ich človek mal akceptovať a dokonca si ich s nimi aj užívať, zdieľať s nimi radosť zo života. Tiež mi došlo, že by sme im nemali zakazovať nič, čo by nebolo vopred zakázané. Hlavne nie deťom, ktoré len teraz objavujú, čo je to autorita.