Denník budúceho otecka: Dve čiarky na tehotenskom teste

No a potom to raz prišlo, meškala menštruácia. Takže hurá, šli sme kúpiť tehotenský test. Každodenné kontrolovanie testu so sebou najprv prinieslo pocit šťastia a nádeje striedajúci sa s pochybnosťami a možno niekedy aj so smútkom. Farba testu menila sýtosť, ako sa jej chcelo. Niekedy sme prúžok takmer nevideli, inokedy áno. A tak to bolo niekoľko dní. Po viacerých pokusoch sa konečne ukázali tie správne prúžky. Na ten pocit šťastia nikdy nezabudnem. A výraz mojej partnerky v tom okamihu sa tiež nedá opísať. Aj pre nás chlapov má taká malá vec, ako je slabý odtieň fialovej farby na správnom mieste, zrazu väčší význam než čokoľvek, čo človek riešil predtým. Lenže pozitívny tehotenský test je len jeden splnený míľnik na celoživotnej ceste, ktorým sa to začína.

SME V TOM!

Ako plynuli dni a týždne, bolo viac a viac jasné, že „sme v tom“. A hoci to bol pekný pocit, tak bol v podstate vytvorený v našich hlavách. Predstavu dieťaťa a rodiny len cez sfarbený prúžok tehotenského testu vzápätí vystriedala prvá kontrola na gynekológii. Ženy toto miesto poznajú, ale pre nás je to návšteva niečoho neznámeho. Všade ženy, plagáty opisujúce starostlivosť o intímne miesta, vzduch plný hormónov. My sme tu kvôli vám, dávame vám tým najavo lásku, nepotrebujeme o tom hovoriť.

„Blahoželáme, mamička, ste tehotná,“ zaznelo a my sme sa tešili, že fialový pásik neklamal. Spätne si spomínam, že vlastne nezaznelo aj „gratulujem, otecko“. No ale od oficiálneho potvrdenia od lekárky sa presúvame na druhú koľaj a všetko sa začne točiť okolo vás žien. A tak je to asi aj správne, lebo ťarcha a bolesť tehotenstva sú na vás, no verte, že ani pre nás chlapov toto obdobie nie je prechádzka ružovou záhradou.

PRVÉ MESIACE

Prvé mesiace sú krásne, vy ste plné šťastia a urobili by ste pre nás čokoľvek. Navyše vás tehotenstvo ešte neobmedzuje. Je to jedno z najkrajších období nielen pre vás, ale aj pre nás. Okrem jednej snímky ultrazvuku sa pre nás zatiaľ nič nezmenilo, ale vy nás zrazu milujete ako nikdy. Zahŕňate nás láskou, ste šťastné. Škoda, že táto fáza trvá len niekoľko mesiacov, a nie rokov.

Zatiaľ sme nikomu nič nepovedali, lebo na začiatku sa môže stať čokoľvek. „Počkajme do tretieho mesiaca,“ hovorili sme si. Nech máme istotu. Čas plynul a na obrazovke ultrazvuku sa objavil on, náš syn. Bolo to približne v druhom mesiaci. Hoci bol len malá žubrienka, aj tak to bol ten najkrajší pohľad. Ako darček sme dostali vytlačenú kópiu. Krásny pocit, hoci zvláštny. Stále mi nedochádzalo, že som alebo budem otec. Tie prvé obrázky sú ako z učebnice prírodopisu, pôsobia trochu neosobne a neuveriteľne. Niečo, čo nevidieť, nepočuť, no pretože nám to povedali, tak veríme, že tam je. Nasledovalo ďalšie vyšetrenie, ešte zreteľnejšie obrysy a tlač ďalšieho ultrazvuku. No stále to bola tá sivá fotka, niečo nehmatateľné. V tom prítomnom okamihu som mal vždy radosť, no na druhý deň som nevedel, že sa niečo dialo. Zato moja partnerka sa na fotku pozerala každú chvíľu a predstavovala si, aké to bude. Nám chlapom toto predstavovanie, myslím si, veľmi nejde. Oproti vám neoplývame takou predstavivosťou ani potrebou všetko si predstavovať. Nebuďte sklamané, keď tieto predstavy s vami neprežívame. Prosím, majte s nami trpezlivosť.

A POTOM PRIŠIEL ČAS OZNÁMIŤ TO OSTATNÝM

Rozhodli sme sa urobiť kópie ultrazvuku a v obálkach ich rozdať. Vymyslela to moja partnerka a musím povedať, že jej nápaditosť skutočne obdivujem. Má dar urobiť ľuďom radosť a zlepšiť deň. Mne by to nenapadlo. Niektoré reakcie boli na nezaplatenie, iné nechápavé. Ale na to oznámenie máme pekné spomienky, hlavne ten moment prekvapenia za to stál.

Stále to bolo dosť zvláštne, pretože navonok sa u mojej partnerky nič neprejavovalo. Žiadne bruško, nevoľnosti, nič. Iba fotky ultrazvuku. A tento stav trval nejaký čas. Pre mňa ideálne obdobie. Hoci sme sa pomaly pripravovali na to, čo nás čaká, a hádali sme sa nad menami pre malého, stále sme si hovorili, že na všetko máme čas. Jediné, na čo sme dbali hneď od začiatku, bola strava. Kyselina listová ako základ, vitamíny a pohoda. To bolo podľa mňa to najdôležitejšie, čo som mohol robiť. Zbytočne nestresovať seba a tým ani partnerku, zaujímať sa o ňu, pripraviť sa na výpadok financií a dať najavo, že čakáme dieťa a že sa naň teším.

Čítajte ďalej:

• Denník budúceho otecka. Vyberáme meno
• Denník budúceho otecka: muži a predpôrodné kurzy
• Denník budúceho otecka: Ideme do toho!

ZVLÁDNEME TO!

Začal som viac šetriť a hľadať si inú prácu, ktorá by ma viac bavila a bola by, ak je to možné, lepšie platená, aby som kvôli nastávajúcej rodine bol viac pokojný a mohol zabezpečiť aj výpadok príjmu partnerky. A tak sa aj stalo. Možno je to staromódny a gendrovo nevyvážený názor, ale môj názor je, že úlohou chlapa je zaistiť svoju rodinu a postarať sa o ňu. Bolo mi jasné, že tehotenstvo, pôrod a starostlivosť o dieťa nebudú ľahké, a tak som sa chcel pripraviť vopred. Ak by mal chlap robiť v období tehotenstva tri veci, tak je to podľa mňa byť svojej partnerke oporou, snažiť sa ju udržiavať v pokoji a materiálne zaistiť rodinu.

Zatiaľ pre nás boli návštevy blogu pre tehotné skôr pre zábavu a hovorili sme si, že takto to riešiť nebudeme. Že chceme všetko prežiť hlavne v pokoji a užiť si to. To sa však onedlho zmenilo, ale o tom až neskôr.