Denník budúceho otecka. Vyberáme meno

Prvý trimester bol pre nás pekné a v podstate pokojné obdobie. Čas plynul, bruško sa zväčšovalo, až došlo k ďalšiemu dôležitému míľniku. Čakala nás ďalšia návšteva gynekológie, na ktorej sme sa mali dozvedieť pohlavie dieťaťa. Niežeby to bola tá najdôležitejšia vec, ale človek je v napätí. Bude to chlapček alebo dievčatko?

Hovoril som si, že to bude okamih, ktorý minimálne určí ďalší smer našich nákupov a výber mena. A tak sa stalo. Pohľad na ultrazvuk prezradil, že to bude chlapček. Tešil som sa naňho. Budem mať syna! Bol to krásny okamih aj preto, že to malé stvorenie sa už dalo rozoznať na obrazovke.

A potom došlo na rozhodovanie o mene, teda skôr na dohadovanie. Meno zostane nášmu dieťatku celý život, preto musíme vyberať uvážlivo, hovorili sme si s partnerkou. Ja som na to šiel racionálne a vyberal som z mien, ktoré sa budú dobre vyslovovať aj v cudzine.

Náš syn predsa bude veľa cestovať, spoznávať svet a bude v kontakte s cudzincami. Priateľka mala odlišnú predstavu, ale nakoniec sme našli spoločný kompromis. Čo ma však prekvapilo, bol fakt, že hoci sme vedeli, že sa narodí chlapec, museli sme mať meno aj pre dievčatko a ešte pár mien v zálohe. Preto sme rovnakú diskusiu viedli viackrát.

Keďže sme vtedy ešte neboli zosobášení, došlo aj na rozhodovanie o priezvisku. To bola možno ťažšia úloha než meno. Na dieťatko som sa tešil, ale nechápal som, prečo by vôbec malo mať iné priezvisko, keď je to môj syn! Na druhej strane som chápal, že rovnako to vidí aj partnerka, ktorá presadzovala svoje priezvisko.

Pomaly som si začal uvedomovať, že táto situácia so sebou ponesie určité úskalia a že na vonkajšej strane dverí nie je dostatok miesta na tri rôzne mená. 😀 Nakoniec sme sa rozhodli ponechať synovi moje priezvisko, ale chápal som to ako určitý záväzok.

Bude z nás rodina. A my sa stávame rodinou, kde však každý nosí iné priezvisko. To by sme mali v budúcnosti nejako vyriešiť, hovoril som si. A zrazu sa môj životný priestor začal zmenšovať. Mal som plnú hlavu nákupov výbavičky, finančného zaistenia rodiny a teraz sa ešte navyše začala niekedy v budúcnosti rysovať svadba. Zatiaľ sme o nej nehovorili, ale vedel som, že to príde.

Poslednou čerešničkou na torte v celej tejto situácii bolo vyhlásenie o otcovstve. Zdalo sa mi potupné ísť na matriku a vyhlasovať, že som otec dieťaťa, len preto, lebo nie sme manželia. Ako keby manželstvo bolo zárukou toho, že dieťa je skutočne potomok oboch. Navyše pani na matrike začala mojej partnerke vyhovárať voľbu priezviska syna.

Čítajte ďalej:

• Denník budúceho otecka: Dve čiarky na tehotenskom teste
• Denník budúceho otecka: muži a predpôrodné kurzy
• Denník budúceho otecka: Ideme do toho!

Áno, rozumiem, že ľudia sa rozídu a matka môže s dieťaťom ostať sama, a to má potom iné priezvisko než ona. Áno, pre matku to predstavuje riziko a možné problémy, ale nepodstupujeme podobné riziká aj my muži, keď sa musíme o rodinu starať počas výpadku príjmu partnerky na materskej? Nepodstupujeme rovnaké riziko, keď si vás berieme, že v prípade rozvodu vám s najväčšou pravdepodobnosťou zostanú deti a polovica všetkého?

Myslím si, že niektorí muži môžu tieto veci chápať ako príkorie. Skúste tieto záležitosti riešiť spolu, aby vás stmelili, a nepoužívajte ich ako formu nátlaku alebo dokonca citového vydierania. Áno, obdobie tehotenstva a pôrod sú pre ženu zložité, možno aj stresujúce a bolestivé. Ale i pre muža je to obdobie veľkých zmien a stres. A aby sme boli spravodliví, tak aj muži by sa mali zamyslieť nad tým, čo ženy prežívajú.