Dotyk potrebujeme viac než vitamíny

Ako čerstvá matka chcete pre svoje bábätko to najlepšie. V súčasnosti sa pred nami otvára nesmierne veľa možností v starostlivosti o dieťatko. Sme zaplavení informáciami, ako svoj malý poklad obliekať, v čom ho voziť a nosiť, ako a čím ho neskôr kŕmiť. Aké hračky mu dať a ako najlepšie nastaviť spánkový režim? Aké plienky mu vybrať – alebo radšej zvoliť bezplienkovú metódu? Poslúžia mu lepšie hračky drevené, látkové či plastové? Dáme mu cumlík, a ak áno, tak najlepšie ortodontický a z ekologických materiálov? A aký kočiarik? Aký matrac vyberieme do postieľky? Aké vitamíny a doplnky na vyváženú výživu?

Nemožno povedať, že by uvedené položky neboli dôležité. To, čo však vaše bábätko potrebuje najviac, sú naša prítomnosť a dotyk. Možno si teraz vravíte, že ste s dieťatkom od rána do noci a dotýkate sa ho neustále. Umývate ho, prebaľujete, obliekate, kŕmite…

Podelím sa s vami o príbeh Estery, našej známej z Varšavy. Pred pár rokmi pre nás organizovala v Poľsku semináre. Jeden z nich sa nazýva Umenie dotyku a je to zmyslový masážny rituál, pri ktorom telo rozmaznávame nielen olejovou masážou, ale ho aj hladíme kožušinkou a pierkami, prehrievame horúcimi hubkami a podobne. Estera mala plné ruky práce s bábätkom, ktoré malo v tom čase pár mesiacov. Seminár sa konal v jej veľkom dome, a ona sa so svojím mužom striedala na poschodí v izbe u bábätka, ktoré vraj malo v posledných dňoch náhle záchvaty plaču a strachu.

Čítajte tiež:

• Bonding – láska na prvý dotyk
• Ako klokany: novorodenci priamo na matkinej pokožke
• S dieťaťom sa rodí aj matka

A potom im napadlo, že svojho drobčeka tiež vezmú na masáž. Malý Leo si užíval starostlivosť a pozornosť oboch rodičov, ktorí pokrývali jeho telo láskyplnými dotykmi. Estera sa s nami potom delila o to, čo si pri masáži malého uvedomila. Zdôverila sa, že bežne sa ho dotýka len mechanicky. Prebaliť. Umyť. Obliecť. Nakŕmiť. „Všimla som si, že ho chytám bezmyšlienkovite a bez citu. Tak, ako sa ma dotýkala moja matka. Pri masáži som pochopila, aký je to rozdiel, keď dotyk vedome prežívam a vkladám doň cit a lásku. Sama som to ako dieťa nezažila. Je to pre mňa nové a učím sa to.“

Malý ešte v ten deň prestal plakať. Vďaka láskyplnej pozornosti a dotyku sa upokojil a prestal mať strach. Opäť dobre spal.

V Indii a množstve ďalších krajín je bežné, že rodičia svoje deti masírujú už hneď od pôrodu. Pravidelná masáž významne podporuje rozvoj dieťaťa. Telo i zmysly sa rozvíjajú omnoho rýchlejšie, ako keby dieťa zostalo ležať bez dotykových impulzov.

Vôbec nezveličujem, ak poviem, že dotyk je pre nás životne dôležitý. Predovšetkým v takomto ranom veku. V kritických prípadoch je skutočne otázkou života a smrti. Pred pár rokmi Ameriku obletela správa o matke, ktorá porodila mŕtve dieťa. Zúfalá žena si od personálu pôrodnice vyprosila, aby ho hneď neodniesli. Tisla k sebe narodené telíčko, hladila ho a objímala. A na obrovské prekvapenie všetkých začalo dieťatko náhle javiť známky života! Tento „zázrak“ by sa určite neudial, keby bábätko matke odobrali.

Ďalšia štúdia dokazuje, že deťom, ktoré sú bezchybne živené, ale bez fyzického kontaktu, sa ani zďaleka nedarí tak dobre ako deťom, ktorých rodičia objímajú a dotýkajú sa ich. Deti bez dotyku sú často choré, plačú a zlostia sa. Telesný kontakt je pre bábätko nevyhnutnou „výživou“. A nemenej dôležitý je pre nás i v ďalších fázach detstva a dospelosti.