Eliška v 10. tt: Prvé obavy a stresy

Vždy som si myslela, že tehotenstvo je iba krásna prechádzka ružovou záhradou, keď sa žena len deväť mesiacov nesie s pokojom a šťastím, ale v mojom prípade to tak očividne nie je. Áno, na jednej strane je to naozaj krásny pocit, nosiť pod srdcom niečo také úžasne, čo je len a len moje, že mi tam rastie moja malá dokonalosť, po ktorej som už tak dlho túžila. No na druhej strane všetky tie tehotenské symptómy, ktoré ma sprevádzajú, keď napríklad v noci neviem spávať od bolesti, keď sa ráno prebúdzam a neviem sa ani najesť bez toho, aby mi nebolo zle, keď ma prsia tak šialene bolia, že tričko na nich sa zdá ako železná košeľa, a mnoho, mnoho ďalšieho…

Keď som pred týždňom nastupovala na PN, voľný čas som chcela vyplňovať aj pozeraním vecí pre bábätko (áno, viem, že to je skoro, no ide len o obzeranie sa, čo všetko časom budeme potrebovať), ale vo sne by mi nenapadlo, že namiesto toho budem denne sedieť za notebookom a sledovať negatívne veci o tehotenstve, čo všetko sa ešte môže stať, koľko potratov pribúda, čo všetko mi môžu zistiť z vyšetrení, čítala som si príbehy žien, ktoré postihli v tehotenstve nejaké komplikácie – no, čistá depresia pre ženu v začiatkoch tehotenstva. Zároveň ma začali prepadať myšlienky, či to vôbec zvládneme, či budem dobrá mama, či sa vôbec na bábätko teším a prečo si pozerám a čítam zlé veci na internete a nie tie dobré a mnoho ďalšieho – samozrejme, negatívneho. Nie nadarmo mám asi na ľavom zápästí vytetované Think positive (Mysli pozitívne).

Nedávno som si kúpila skvelý prístroj na počúvanie tlkotu srdiečka cez bruško a pri počúvaní toho (doteraz pre mňa najkrajšieho zvuku na svete) aspoň na chvíľu nemyslím na nič zlé a iba si to so slzami od šťastia užívam.

Moja opora a liek

V tejto mojej myšlienkovej lavíne mám našťastie toho najlepšieho priateľa pod slnkom a viem, že keď príde z roboty, moje obavy a celá stresová depresia opadne a už sa len smejeme a radujeme jeden z druhého a dvaja z tretieho. 🙂 Och, kiežby mu platili za to, aby bol so mnou na PN, rovnako ako keď chodí do práce. Musím si teraz, bohužiaľ, s tou samotou do poobedia nejako poradiť.

Okolie mi hovorí, že tie zlé myšlienky ma časom prejdú a už sa budem len tešiť – vraj tým prejde každý. Neviem sa už dočkať…

Eliška