Eliška v 9. tt – To som ja

Už od strednej sa venujem deťom a denne s nimi pracujem. Môj vzťah k nim bol vždy veľmi silný a môj sen bol mať raz vlastnú materskú školu. Vedela som, že ja budem tá, ktorá už v skorom mladom veku oznámi svojim rodičom, že budú starí rodičia, ale všetko dopadlo inak…

Jedného dňa pri bežnej gynekologickej prehliadke zrazu moja doktorka vyhlásila: ,,Máte syndróm polycystických vaječníkov (PCOS) a neovulujete.“ V tom momente sa mi zrútil hádam celý život. Nasledoval rad vyšetrení, operácií a pridávali sa rôzne ďalšie diagnózy. Keďže som dieťa veľmi chcela, pristúpila som na všetky alternatívy liečby – lieky, injekcie, bylinky, zmena stravy, zmena životného štýlu… všetko. Bohužiaľ, moje vaječníky stále protestovali a ja som bola psychicky slabšia a slabšia, až som to celé vzdala a zmierila sa s tým, že svoje dieťa mať nikdy nebudem. S priateľom sme to prestali riešiť, tešili sa z nás dvoch, z našej lásky, i keď u oboch tá túžba po dieťati bola stále veľká. Samozrejme sme sa pri pohlavnom styku nechránili, veď načo?

Pre vírus som zostala pár dní doma, tak som sa pustila do upratovania a vybaľovania posledných vecí. Našla som jeden nepoužitý tehotenský test, ktorý som si doslovne ,,len tak urobila“, aby som ho minula, veď ho už aj tak nebudem potrebovať. Menštruácia mi ešte nemeškala, no, popravde som nevedela, ani kedy má prísť, keďže celý môj cyklus bol stále nepravidelný a rozhádzaný.

Na teste sa takmer hneď objavili dve čiarky. Zostala som ako obarená a namýšľala si, že test je isto pokazený a idem si radšej kúpiť do lekárne ďalší. Všetky ďalšie rôzne testy boli tiež pozitívne. ,,Som tehotná!“ kričala a behala som po celom byte. Radosť nevedel skrývať ani môj priateľ. Na druhý deň som utekala k svojej doktorke, ktorá hovorila, že je to zázrak, a potvrdila mi z krvi tehotenstvo – prítomnosť HCG. Prišla som ešte pre istotu o 3 dni a HCG bolo 10-násobne vyššie. Neskôr prišli prvé príznaky – veľká chuť do jedla, naliate prsia, občasná krv z nosa, nočná bolesť v bruchu.

Vianoce sa pomaly blížili a my sme sa už nevedeli dočkať, ako to oznámime svojim najbližším. Všetci sa veľmi tešili a veríme, že je to zázrak, na ktorý sme tak dlho čakali, a teraz to už len dotiahnuť do samého konca.

Najkrajší okamih pre mňa bol v siedmom týždni po novom roku, keď som zašla na svoje prvé sono a zbadala to malé krásne čudo v mojom brušku, ktorému už bilo srdiečko.
S fotkou sona som v práci svoje tehotenstvo ihneď oznámila s tým, že určite budem ešte pár mesiacov pracovať, keďže sa cítim skvele.

Všetko bolo aspoň na chvíľu dokonalé…

Som riziková

Lenže so začínajúcim sa deviatym týždňom moja radosť z bezstarostného tehotenstva ustupovala. Začala na mňa doliehať veľká únava, bolesti brucha sa stupňovali, pridali sa veľké bolesti pŕs, tlak mám taký nízky, že sa ledva udržím na nohách, a črevá v bruchu mi stále spôsobujú striedavo zápchy s hnačkou. Som silná žena, ale toto celé ma tak zmohlo, že som nevládala prejsť už ani pár metrov bez toho, aby sa mi nezatočila hlava – či už od bolesti, alebo z nízkeho tlaku. Povedala som si dosť! Náhodou niekde odpadnem, takto sa nedá ďalej fungovať a už vôbec nie chodiť do práce s deťmi, kde som stále na nohách. Moja skvelá šéfka aj kolegyne mi dohovárali, nech si idem aspoň na pár dní oddýchnuť, keďže videli, že sa vôbec necítim dobre.

Po pár dňoch som teda navštívila svoju doktorku, všetko som jej povedala a namerala mi taký nízky tlak, že ma hneď vypísala na PN minimálne do ďalšej kontroly, ktorá je o tri týždne. Dovtedy žiadna práca, žiadne vychádzky, žiadna aktivita, len ležať doma v posteli a oddychovať. Pre mňa ako aktívneho a neposedného človeka bola tá predstava desivá, no teraz už predsa nejde len o mňa a pre svoje vysnívané dieťatko by som spravila všetko na svete.

S pokojom som teda išla domov a pripravila sa na dlhé dni oddychovania…