Existuje ideálny čas pre druhé dieťa?

Malý, či väčší vekový odstup?

Tí, ktorý chcú svoje deti vychovávať skoro ako dvojčatá volia vekový odstup medzi nimi tak rok alebo rok a pol. Je to ale pre rodičov extrémne náročné. Interval dva až dva a pol roku je zase „ideálny“ pre vyvolanie žiarlivosti a rivality medzi súrodencami. Druhé dieťa po piatich až desiatich rokoch potom znamená, že si súrodenci nemajú veľa čo povedať.

Ideálny vekový rozstup medzi súrodencami proste neexistuje rovnako ako to že dve deti sú rovnaké, každé je svojbytnou bytosťou. Jedinou radou teda je: obstarajte si druhé dieťa až budete mať pocit, že nastal pre to ten pravý čas. V tom momente je človek i schopný lepšie zobrať a znášať všetko čo s tým súvisí. Obvykle sa ale matky rozhodnú mať deti dosť skoro za sebou, aby to mali „odbité“ a mohli sa vrátiť do práce, k svojej kariére.

Falošné dvojčatá znamenajú pravý záprah

U detí, ktoré idú skoro po sebe, musíme počítať s tým, že to bude veľmi únavné a bude to klásť veľké nároky na dobrú organizáciu prevádzky domácnosti. Tiež nebude veľmi čas a priestor na to obskakovať doterajšieho jedináčika a fúkať mu bebíčka vzniknuté z novej situácie. Nie je však potrebné sa za to obviňovať, prípadne sa svojmu staršiemu dieťaťu ospravedlňovať za to, že mu nevenujeme viac pozornosti. To, čo teraz vníma ako stratu, bude v budúcnosti prínosom. Len je potrebné ho na zmenu v rodine pripraviť.

I malé dieťa, mladšie ako tri roky, totiž vníma, že sa doma deje niečo nové. Preto nie je dobré pred ním príchod nového súrodenca dlho tajiť. Najlepšie je počkať tak do tretieho mesiaca tehotenstva a potom s tým vyrukovať. Ale bez nejakej veľkej pompy, bez rodinného stretnutia. Najlepšie je proste mu povedať, že bude mať bračeka alebo sestričku. Vyhýbame sa i frázam typu: „Máme pre teba bračeka alebo sestričku“. Dieťa sa bude tešiť na súrodenca ako na darček, ale nie všetky darčeky sa nám páčia.  Tiež je zbytočné hovoriť dieťaťu, že nový prírastok sa objaví dajme tomu za pol roka. Taký časový údaj tým najmenším nič nehovorí, lepšie je to priblížiť cez známe míľniky v jeho živote ako sú napríklad narodeniny alebo Vianoce.

Informácia v pravý čas zaženie strach

Malé dieťa síce veľa vecí nechápe ale zato citlivo vníma, čo sa okolo neho deje. Pokiaľ je to niečo nevysvetliteľné, dostane strach. Preto sa nedoporučuje o matkinom tehotenstve mlčať alebo si vymýšľať nejaké zastieracie manévre. Zo všetkého najhoršie je, keď sa dieťa tak dôležitú novinu dozvie od niekoho cudzieho alebo náhodou keď si vypočuje nejaký telefónny hovor. Tiež sa môže začať báť o mamičku, prítomnosť nejakého votrelca v jej bruchu môže byť znepokojujúca. Takže je potrebné vysvetliť, že mamičke nič nehrozí len je občas unavená.

Tiež nie je dobré pripravovať dieťa na zmeny vetami typu: „Len počkaj keď tu už budeme mať miminko …“. To už by mohlo vzbudzovať žiarlivosť ešte pred narodením súrodenca. Mamička by sa mala snažiť predovšetkým byť v kľude. A pokiaľ dieťa presmeruje svoju pozornosť na otca, tak je to len dobre, prospeje to jeho samostatnosti.

Čitajte tiež:

• Niekoľko detí v jednej izbe? Vieme, ako na to
• Dojčenie dvojčiat
• Žiarlivosť súrodenca môže byť nebezpečná

Na pôrodnicu trénujme

A je tu deň D. Pokiaľ dieťa nie je naučené byť nejaký čas bez svojej matky, je potrebné ho to naučiť ešte pred odjazdom do pôrodnice. Ale nemalo by stáť bokom od tejto veľkej rodinnej udalosti a byť mimo domov dlhšie ako týždeň. Niekto z dospelých ho zoberie na návštevu do pôrodnice. Ak nevzplanie láskou k novorodeniatku, nie je potrebné z toho vyrábať drámu a kvôli tomu stretnutie nejako predlžovať. Všetko má svoj čas. Dvojročné dieťa si na svoju roľu staršieho súrodenca musí zvykať a je na dospelých aby spravodlivo podelili svoju priazeň a nepodliehali výčitkám a nátlaku.

Často sa staršie dieťa štylizuje do role miminka len aby si vynútilo pozornosť a prípadne sa pokúša v matke vzbudiť pocit viny, že dáva prednosť tomu malému. Napríklad predhadzuje, že malý „votrelec“ si chodí spať kedy chce ale on sám musí byť o ôsmej v posteli. V tom by ale rodičia nemali ustupovať, nechať sa zahnať do kúta. Niekedy z pocitu viny sa matka začne svojmu staršiemu prehnane venovať a dieťa si potom myslí, že takto to má byť, že na to má právo.

Krehká hranica medzi láskou a žiarlivosťou

Reakcie malého dieťaťa na svojho čerstvého súrodenca sú často ako aprílové počasie. Chvíľu sa s ním chce tuľkať, vzápätí má na neho zlosť. Prečo, to nevysvetlí ani sebe. Neznamená to automaticky, že to takto bude vždy. Je na dospelých pomôcť tomu staršiemu nájsť si svoje nové miesto, svoju jedinečnosť. Teda nehovoriť mu napríklad: „Vidíš, ty si bol tiež taký, nechcel si spať, jesť a podobne.“ To by sme mu len pripomenuli, že mu rastie konkurent, ktorý ho pripraví o jeho pozíciu. Ani oblečenie a hračky po staršom bratovi nedávame tomu mladšiemu automaticky, najprv sa pôvodného „majiteľa“ spýtame či s tým súhlasí. O požičavaní postieľkových priateľov nemôže byť ani reč.

Pokiaľ staršie dieťa plače a zúri kvôli mladšiemu súrodencovi je to síce o nervy ale je to menej znepokojujúce ako keď sa uzavrie do seba, nedokáže sa s novou situáciou vyrovnať ani vysvetliť čo mu na nej vadí. Niekedy sa oplatí požiadať v tomto prípade o pomoc detského psychológa.

Absolutne netolerovateľné sú ale výbuchy agresie voči miminku. Pri takom záchvate zlosti je potrebné odviesť pozornosť dieťaťa, previesť ju napríklad na nejakú hračku. Obvykle sa ale vzťahy medzi súrodencami v rodine upokoja a ustália. I rodičia si zvyknú na novú situáciu, na to, že musia spravodlivo deliť porciu lásky i keď každé zo svojich detí môžu milovať trošku inak.