Hrozí dieťaťu nomofóbia? Zistíte to jednoducho

Nomofóbia, výraz pochádzajúci z anglického „no mobile phone phobia“, znamená hrôzu z toho, že by sme sa mohli ocitnúť bez funkčného mobilu. Vyvíja sa na základe našej až patologickej závislosti od chytrého telefónu, a to už od útleho veku. Pri prieskumoch sa zistilo, že denne sa priemerne pozrieme na displej svojho telefónu až 150-krát. Pri takom množstve sa len ťažko môžeme sústrediť na nejakú súvislú činnosť. Viac prepadajú čaru tohto spojenia so svetom ženy ako muži a nezdravú závislosť si vytvárajú deti hlavne počas dospievania. Nomofóbiou je postihnutých až 70 percent dospievajúcich. Ako spoznáme, že niečo nie je v poriadku a že používanie telefónu presiahlo u nášho dieťaťa normálne limity? Naznačí nám to správanie.

Neprehliadnuteľné symptómy

• Dieťa je frustrované, úplne vykoľajené, keď mu ako trest obmedzíme použitie telefónu.
• Dostáva záchvaty hnevu, ak nefunguje pripojenie na internet.
• Vytočí ho, ak mu odíde batéria a nemá si ju kde dobiť.
• Neustále pozerá na displej, overuje si, či mu neprišla nejaká správa, či sa niečo nové nedeje na sieti.
• Nevypína mobil ani v noci, dokonca s ním spí.
• Aj pri voľnočasových aktivitách musí mať telefón stále poruke.

Nebezpečenstvo hrozí v emočnej rovine

„Dať dieťaťu smartfón alebo tablet je to isté, ako mu dať gram kokaínu alebo fľašu vína,“ tvrdí Mandy Saligari, zakladateľka londýnskej kliniky na liečenie závislostí. Vychádza z vlastnej skúsenosti, keď pracovala ako produkčná v televízii a stala sa od týchto technológií závislá. Niektorí psychológovia to nevidia až tak vyhranene, navyše ešte neexistujú žiadne dôkazné výsledky štúdií na túto tému, na to je príliš skoro. Odborníci sa však zhodujú v jednom a varujú: Nomofóbia postihuje mládež v emočnej rovine. Svoje pocity vyjadrujú na sieti, nie v realite, napríklad len prostredníctvom smajlíkov. Chýba ľudský kontakt, v realite potom len s ťažkosťami nadväzujú medziľudské vzťahy.

Zlé známky aj spánok

Ak závislosť dieťaťa od telefónu nezačneme odbúravať včas, bude mu vážne zasahovať do života. Prejaví sa to rôznymi spôsobmi.

• Dieťa žije v neustálom strachu, že by telefón mohlo stratiť alebo by prestal fungovať.
• Môže byť postihnuté nespavosťou, pretože má neustále nutkanie telefón kontrolovať, v podstate si neoddýchne.
• Školské výsledky sa zhoršia, dieťa sa nedokáže poriadne sústrediť.
• Nedarí sa mu zapojiť do aktivít, pri ktorých sa nepoužíva telefón.
• Zhoršuje sa jeho socializácia, emočné vzťahy a väzby.

Čítajte tiež:

• Odmeny a tresty vo výchove alebo Ako nevychovať malého tyrana
• Ako si nevychovať počítačového maniaka. Príručka pre rodičov
• Metóda Montessori funguje aj doma

6 zbraní proti nomofóbii

Osvedčilo sa, keď sa do úpravy režimu ja a telefón pustia dospelí spoločne s deťmi. Často totiž dieťa len kopíruje to, čo vidí doma, keď rodičia bez mobilu nespravia ani krok.

1. Odpútame sa od telefónu, keď sme doma. Necháme ho v inej miestnosti ako v tej, v ktorej sa nachádzame.
2. Na noc telefón vypíname a odnesieme ho z izby.
3. Vychádzame von bez telefónu, spočiatku len na krátky čas, aby sme si zvykli na pocit, že keď ho pri sebe nemáme, nič sa nestane.
4. Zlikvidujeme v telefóne všetko, čo prehlbuje závislosť od neho. Ide hlavne o hry a sociálne siete.
5. Nastavíme si tarifu ponúkajúcu menej mobilných dát, aby sme aj takto obmedzili používanie prístroja.
6. Ak vôľa nefunguje, poohliadneme sa po aplikáciách, ktoré v obmedzovaní pomáhajú, motivujú napríklad tým, že nás virtuálne odmeňujú za čas mobilnej abstinencie.

Ak nepomáha ani toto, je dobré sa poradiť s odborníkom na závislosti. V Európe už existujú rôzne seance digitálneho detoxu. Francúzsky psychológ Michal Storsa varuje, aby ich však ľudia nebrali ako samospasiteľné. Často ide len o marketingový ťah. Veď naordinovať ľuďom tri dni bez telefónu, keď sa im pripraví nabitý program, je niečo iné, ako keď sa bez neho majú zaobísť vo svojom bežnom pracovnom dni. „Skúste si skôr vybrať nejaké chvíľky cez deň, keď si mobil zakážete, napríklad pri rodinnom obede alebo po určitej hodine,“ odporúča.

Dobrou správou je, že nomofóbia sa dá s trpezlivosťou a pevnou vôľou prekonať. Omnoho prínosnejšia je však prevencia, aby sme sa od nových technológií nestali závislí. Tá by sa mala začať už v útlom veku.