Hudobníkom ešte pred narodením

Nie je to len v génoch, i keď popierať ich vplyv by bolo bláznovstvo. Predispozície zdedené po rodičoch sú ako rám fotografie, do ktorej sa zhmotní nový život. Súčasná psychológia a rôzne alternatívne školy potvrdzujú, že rozhodujúcim faktorom je najmä obdobie počatia a životná situácia matky, v ktorej sa nachádza.

Na inšpiráciu

Mária mala 24 rokov, keď otehotnela. Odmalička síce chodila na hudobnú, ale pre zdravotné problémy a azda i pre nedostatok osobnej motivácie sa rozhodla pre inú profesiu, i keď tiež kreatívnu. Spev a klavír zavesila na klinec, no pracovala v PR agentúre v oblasti hudobného priemyslu. Otec dieťatka ako dospievajúci mladík spieval v džezovej kapele a hral na saxofóne, no i jeho život zavial inde. Stal sa stavebným inžinierom. Keď zistili, že čakajú rodinku, chodili často na prechádzky do prírody a najmä, počúvali hudbu. Všetko, od klasickej po najnovší pop.

Veľmi často, najmä v neskorších fázach tehotenstva, trávili spoločné chvíle doma tak, že Mária sedela v kresle, manžel pustil nejaké cédečko a slúchadlá jej priložil na bruško, „aby mohol malý počúvať…“ Chlapec sa narodil síce trochu dehydratovaný, no mal sa k svetu. Keď vyrástol, odrazu v pätnástich chytil do ruky gitaru a za rok sa na nej naučil hrať. O tri roky ho opantal hip-hop. Kúpil si potrebnú techniku a dnes je z neho skvelý dídžej. Skladá nielen počítačovú hudbu, ale píše si aj vlastné texty a pripravuje vydanie debutového albumu.

Náhoda či zákon

Možno to boli gény, no zrejme práve preferencie matky počas tehotenstva predpripravili chlapcovo zameranie. Veľa ľudí rozpráva podobné príbehy, a tak by sme sa mali lepšie pozrieť na „zázraky“, ktorým sa dá pomôcť celkom jednoduchou metódou.

Dieťa ako dar

Za čias našich starých rodičov sa deti rodili, keď sa ich dušička hlásila na svet a nikto nad tým nelamentoval. Rodiny nemali často príliš veľa peňazí, ale deti sa prirodzenou cestou učili všetko, čo pre svoj vývoj potrebovali. Dievčatá varili s babkami obed, chodili okopávať záhradu, vedeli zavárať, šiť, chodili do mliekarne po čerstvé mlieko. A spievali, tancovali, hnevali sa i tešili. Chlapci pomáhali okolo domu, opravovali si motorky, brigádovali u susedov, vedeli urobiť poličku či opraviť práčku.

Dnes máme všetko: nové byty, farebnú televíziu s nekonečným počtom kanálov, lietame po celom svete a jeme cudzokrajné jedlá. Deti vyrastajú pri počítačových hrách a rozprávajú sa s kamarátmi prostredníctvom mobilov. A rodičia na ne nemajú čas. Ibaže rýchla rozprávka pred spaním nenahradí každodenný spoločne strávený čas.

Začnime už v tehotenstve

Rozprávajme sa s tvorčekom, ktorého nosíme pod svojím srdcom a dajme mu všetku lásku, ktorá v nás aj vďaka nemu rastie ako nádherný kvet plný jemných vibrácií a farieb. Spojenie matky a dieťaťa sa stane silným a nádherným ešte predtým, než sa narodí. Keď sme na prechádzke, môžeme sa s ním nahlas alebo len mentálne zhovárať a vysvetľovať mu, kde sme, prečo obdivujeme stromy a ako krásne lietajú holuby na námestí. Poetika života ešte nikoho nešťastným neurobila. Nehovorme o kríze, rozprávajme o láske. O tom, aká je úžasná a že bez nej je ľudský osud iba suchou epizódou.

Ak radi spievame, spievajme tak často, ako je len možné, a nielen v sprche. Zamerajme našu pozornosť do vnútra a dajme mu vedieť, že o ňom vieme a tešíme sa s ním, že svieti slnko a že hudba nás robí vyrovnanejšími.

Čo počúvať a čo nie

Zabudnime na tragické tóny, lebo budúce mamičky a ich krásne utajení miláčikovia v brušku potrebujú čisté, veselé a harmonické tóny. Púštajme si zamilované pesničky, vynikajúce sú balady s gitarou či klavírové love songy. Nalaďujme sa na šťastie a lásku, lebo chceme mať zdravé a šťastné dieťa.

Ak nie je všetko prechádzka ružovou záhradou

Očakávaný drobček je často spásou rodiny a premení každý priestor na príbeh o anjelikovi, čo si povedal, že bude s nimi. Sú však aj horšie osudy, keď otehotnie neplnoleté dievča, keď tehotnú ženu opustí partner, deti sa rodia aj po znásilneniach. Poviete si, komu by sa v takejto situácii chcelo spievať. Boj medzi láskou a bolesťou býva neľahký. No práve preto, že okolnosti ani zďaleka nepripomínajú ideál, práve vtedy je čas napríklad… na hudbu.

Často si totiž nemôžeme vybrať alebo ovplyvniť okolnosti nášho života, no máme voľbu – ako na ne budeme reagovať. To znamená, že nie sme bezmocné obete okolností, ale slobodné bytosti, ktoré si môžu vybrať ako životný postoj – lásku. Dieťatko je dar, aby sme mali pre čo žiť a každú kvapku radosti dokáže znásobiť miliónkrát.

Ak nám je ťažko

Pustime si niečo od Beatles alebo Bryana Adamsa či Ivana Táslera. Počúvajme muzikály alebo relaxačnú hudbu, ktorú už dostať všade. Nahrajme si pesničky, na ktoré máme dobré spomienky a vyberajme si nové, nabité pozitívnou energiou. Lebo ani my nie sme nikdy sami, tak ako po narodení dcéry či syna už nikdy nebudeme ako predtým. Rodičia sú modelom pre svoje deti, takže ak chceme, aby z nich hudba vykúzlila citlivých a vnímavých ľudí, nechajme ich vyrásť v nej do sily a dobroty. Lebo ako ukazuje Máriin príbeh, my sme tou zázračnou paličkou, ktorá požehnáva naše deti šťastím.