Hypotrofia plodu – jeden zo strašiakov tehotenstva

Rovnako na tom bola aj Amélia. V 28 rokoch bola prvý raz tehotná, prvý trimester prežila bez ťažkostí, aj keď pri prvom ultrazvuku sa jej gynekológovi zdal plod trochu menší. Potom jej však nedopadol dobre tripple test, teda vyšetrenie krvného séra slúžiaci na detekciu rizík genetických porúch, a pri ďalšom ultrazvuku už padol verdikt: hypotrofia plodu. Pri odbere plodovej vody sa našťastie nepotvrdila žiadna genetická porucha.

No strach, ktorý v tejto situácii Amélia zažívala, si každá matka dokáže predstaviť. „Potom prišla úľava, že genetika je v poriadku, neistota však pretrvávala. Čo bude s bábätkom ďalej?“ spomína Amélia.

Narodila sa „krevetka“

Amélia žila v neistote až do ďalšieho ultrazvuku. Stále sa pozorovala, mala pocit, že pohyby bábätka sú nedostatočné. Vyšetrenie neodhalilo výraznú rastovú abnormalitu a vývojové oneskorenie. To však neznamenalo koniec jej trampôt. Zistilo sa, že placenta nefunguje tak, ako by mala, a možno bude treba vyvolať predčasný pôrod. Našťastie to nakoniec nebolo treba, jej dievčatko sa narodilo v 39. týždni. „Bola to taká naša krevetka, mala 2 250 gramov a 46 centimetrov.“

Dnes má už dva roky, je síce na chvoste rastovej krivky, ale zdarne sa vyvíja a pediater je s ňou spokojný. „Uvažujeme o druhom dieťati, ale mám trochu strach. Nikto mi totiž nepovedal, čo hypotrofiu plodu spôsobilo,“ hovorí Amélia.

Čítajte tiež:

• Oxytocín – hormón, ktorý riadi obchod, emócie i pôrod
• Infekčné ochorenia v tehotenstve
• Blessingway – cesta k materstvu posvätená láskou a súdržnosťou

Príčiny sa ťažko hľadajú

Najskôr si treba povedať, že hypotrofia, teda nedostatočný rast, sa spravidla týka celého vnútromaternicového vývoja plodu. Príčiny nie je jednoduché rozpoznať. Hľadajú sa u matky, skúma sa, či nemá zdravotné problémy ako vysoký tlak, ochorenie ľadvín, chorobné prejavy sprevádzajúce tehotenstvo, srdcovo-pľúcne ochorenia, netrpia anémiou či podvýživou. Dôležitú rolu hrá aj jej životospráva, fajčenie, alkohol alebo drogy.

Ďalšou rizikovou oblasťou je matkina maternica, kde môžu byť anatomické či funkčné poruchy, infekcie, svoju rolu zohráva i stav placenty, jej anomália, funkčná nedostatočnosť atď. Problém môže byť však aj na strane plodu, napríklad nejaká vrodená vývojová porucha, chromozómové mutácie, infekcie, samozrejme, rizikovým faktorom je aj viacpočetné tehotenstvo.

Starostlivosť býva náročnejšia

Rast a fyzický vývoj je síce u každého individuálny, napriek tomu však existujú rastové grafy, tzv. percentilové, a sú stanovené odchýlky, ktoré sú ešte v norme, a potom alarmujúce hodnoty, ktoré znamenajú prísnejšiu kontrolu vývoja plodu. Ak nenastane nejaká urgentná situácia v súvislosti s príčinami hypotrofie, ktorá spôsobí predčasný pôrod, dieťa sa narodí v termíne a má všetky znaky zrelého novorodenca až na hmotnosť, ktorá je u hypotrofického bábätka nižšia. Pohybuje sa pod hranicou 2 500 g, pôrodná dĺžka býva 30 až 50 cm. To, že ide o hypotrofické dieťa, prezradí jeho vzhľad. Má málo podkožného tuku, jeho koža je vráskavá. Oslabená býva aj obranyschopnosť organizmu. Starostlivosť o bábätko je o čosi náročnejšia. Sleduje sa glykémia (koncentrácia glukózy v krvi), krvný obraz, tolerancia stravy, a celkový vývoj dieťaťa.

Mýty okolo „obríkov“

Lenže ani dieťa „ako buk“, teda veľké, hypertrofické, sa nezaobíde bez starostí mamičiek. Strach majú hlavne z pôrodu, ktorý prirodzenou cestou nebýva ľahký a často treba prikročiť k cisárskemu rezu. Navzdory zabehnutým predstavám, že robustná matka rovná sa veľké dieťa, to nebýva pravidlom. „Obríci“ sa rodia aj útlym, drobným matkám. No genetická predispozícia tu zohráva rolu najčastejšie.

Tiež je mýtus, že ak matka priberie viac ako odporúčaných 8 až 12 kíl, narodí sa jej veľké dieťa. Dokonca ani nedostatok pohybu tehotnej automaticky neznamená, že plod viac narastie. Naopak, štatisticky je zrejmý vplyv životného prostredia, jeho kvalita. Viac hypertrofických detí sa rodí rodičom z dediny.

Pomocníkom je „déčko“

Ale späť k hypotrofii. Podľa štúdie publikovanej v odbornom časopise JAMA Pediatrics prišli vedci na to, že dostatočný prísun vitamínu D v tehotenstve znižuje o 28 % riziko hypotrofie plodu. Vitamín D, ktorý je z potravín obsiahnutý v tučných rybách (sardinky, losos atď.), v mliečnych produktoch, vajciach a pečeni, sa v období tehotenstva podáva ako doplnok. Výsledky štúdie ukázali, že podávanie vitamínu D po 20. týždni tehotenstva je oveľa účinnejšie a blahodarnejšie pre správnu hmotnosť dieťaťa než jeho preventívne prijímanie.

Vedci však pripomínajú „nevýhody“ vitamínu D, ktorého syntéza prebieha pôsobením slnečného žiarenia. Záleží teda na tom, v akom ročnom období je žena tehotná, na akom mieste na svete žije, k akému etniku patrí. To všetko hrá rolu v stanovení optimálneho prísunu tohto vitamínu a, samozrejme, má vplyv aj na vedecké bádanie.