Ivka po porode – Najprv pohodička a pak sme svihli do vrtule

Začalo to nevinne. V nedeľu ráno som sa zobudila na svoje narodeniny, že mám slabé kontrakcie ale dosť pravidelné. Každých cca 10minut. No tak som si teda pohupovala o 5 ráno na fitlopte a rozpravala sa s mamkou lebo tej sa nedalo spať. Isto niečo už podvedome tusila. Počítali sme kontrakcie, zapisovali.

Pohodička

Dala som si ranajky, čajík. V podstate príjemné skoré ráno. Keď po hodine a pol kontrakcie neprestávali ale niekedy sa skratili aj na 5minut a potom zas predlzili na 10minut, rozhodla som sa zobudiť partnera zo spánku.

‚Kevko vstávaj‘.. jeho ztrhlo zo sna so slovami ‚už rodíme‘? Zasmiala som sa, a povedala ze asi bude dnes aj to. Vstal rychlostou svetla. A pýtal sa ma ci stíha sprchu a raňajky. Vysvetlila som mu že samozrejme že ano. Tak teda išiel do kúpeľne, ze sa ide osprchovať a ja som si isla zuby umyť a v tom?

Mi niečo steká po nohe… pozrela som sa na to. Partner sa tiež pozrel, oči vypucene. Hovorím mu že ja som sa nepocikala. Že to bude zrejme plodová voda. Neodtieklo jej ako vo filmoch… šplech a potopa. Menšie množstvo a pomaly. Tak teda sme si svihli do vrtule, nachystali sa a isli do nemocnice. Že mi teda odtiekla plodová voda zrejme.

V nemocnici

Tí si ma tam hneď nechali lebo i tak som mala nastúpiť na hospitalizaciu na ďalší deň. Vraj nebudeme behať hore dole. Tak ma začali sledovať. CTG vysetrenie plodu mi robili každé dve hodiny minimalne na 20minut. Pomedzi to chodili ešte samostatne iba počúvať plod či bije a či dostatočne.

Vystriedali sa pri mne tri smeny sestriciek. A to oni tam robia 12hodinovky. Takže si spočítejte ako cca dlho som tam bola kým som porodila. Samozrejme sledovali ma vysetrovali všetko možné podstivo. Mysleli si ze to bude trvať ešte dlhšie no nakoniec som porodila do 14:00, doktori ocakavali, že až v noci.

Ideme rodiť

No potom sa to rozbehlo a islo to už. Zrazu sme boli na sále a isli sme rodiť. Vraj som otvorená na trosku viac ako 8cm. Ja som oči vypucila. V hlave mi išlo no nic už sa z toho nevyvleciem, už len porodiť musím. Je len jedna cesta. Samotný pôrod o tom vám isto ešte napíšem aj co všetko mi podali/nepodali pri porode.

Všetci ma tam podporovali, tlacte tlacte, tak som tlačila. Bolo to náročné, bolestivé ale poviem vám, keď výšla hlavička zrazu sa mi neskutočne uľavilo. Bolesť sa zmenšila a citila som ako by mi padol veľký kameň zo srdca. Tak som rýchlo tlačila ďalej a zrazu uz som počula to drobča plakať. Kricali je to chlapec, je to chlapec.

Priložili mi ho hneď na hrudnik. A pytali sa ako sa bude volať. Partner zo šťastia celý onemel. Ani meno pre syna nevedel sestricksm povedať. Iba pozeral na neho tešil sa a slzy mi išli. Tak som to vyslovila za neho.

Christopher. Bude to Christopher

Samozrejme sestricky hotové lebo to také meno tam dávajú deťom malo ak vôbec. Potrebovali to ešte aj vyhlaskovat. Napisali nám to na nožičku. A zobrali ho na vysetrenia. miery váha, ap skóre. Partner sa ho tešil že ma ani nechcel nechať samu, som ho musela vyhnat nech ide malého pofotit. Tak rozmyslal ale potom bežal rýchlo. Stihol foto aj kým nám ho celého poutierali.

6.1.2020, 14:00 sa nám narodil malý Christopher Krekáč. (Ch. K.)

Dovolili nám bonding na sále kým ma pani doktorka zasivala. Tak sme poměrně dlho sa tulili na prvý krát, krásne hľadal prsnik a prisal sa. Bol to napzaj neopísateľný nádherný pocit. Že práve z vás vyslo také malé telíčko ktoré za niekoľko rokov bude také veľké ako vy. Woow. Priateľ sa iba pozeral na nás a užíval si moment. Všetky tri hlavy sme dali dokopy a prvé minúty života boli iba naše!

Potom mi ho ale museli zobrat aby sa mohol ísť obliect a zabalit do zavinovačky. Také male detičky nemajú totizto este vyvinutu termoregulaciu. Tak aby sa nam nepodchladil a nenachladol. Potom ho este doniesli ukázať tato si ho prvý krát chytil a zobrali ho sestrickam na novorodenecky oddelenie.

Ja som musela ešte dve hodiny zostať na sále keby náhodou niečo sa zvrtlo. Partner mohol tam byt so mnou tak sme ai užili tie momenty. Poslzili a mna isli odviezť na oddelenie. A čo partner? tu sa jeho nemocnicny porodnick pribeh konci? Veru ze ano. Už iba návšteva.

Takže partner cestou domov tuto radostnú novinu oznamil celej rodine aj priateľom a išiel oslavovať. Zato ja som zostala sama. Syna mi mohli dat až keď budem schopná sa postaviť. Bolo to pomerne rýchlo. Dala som si sprchu, nemala som žiadne poporodne komplikacie, stehy drzali všetko v poriadku.

Žienky budem ja končiť ale určitě ďalšie infosky vám napíšem do ďalšieho článku.

Majte sa zatiaľ pekne.

Ivka s rodinou.