Ivka po porode – Pobyt v nemocnici

Postielku ktorú mi pre neho priniesli bola zelená pohyblivá, výškovo nastaviteľná a aj uhol sa dal nastaviť. Postieľka síce vyzerala hrozne ale bola naozaj praktická na prvé dni života. A hlavne pre prvorodičku akou som bola ja. Strach, obavy a neznámo.

To bolo vo mne i keď som si všetko naštudovala prečítala ale prax je prax. Tak isto v nemocnici nám poskytli monitor dychu pod madrac do postielky. Človek by si najprv myslel ze to je hovadina treba to furt zapnúť a vypnúť, keď idem položiť a zodvihnúť dieťatko z postielky. No poviem vám pravdu je to síce oštara ale bola som naozaj rada za to. Pretože tak po tichu Christopher dýchal, že miestami som sa až bála či dýcha alebo nie.

Prísny režim

Režim bol naozaj socialistický a prísny ale chápala som, že to muselo byť inak by tam bol bordel.

Ráno o 7 gynekologická vizita. Niekedy bola k tejto klasickej vizite aj veľká gynekologická vizita kde bol primár a väčšina doktorov.

Pri tej klasickej vizite bol vždy jeden doktor a jedna sestricka. Skontrovali ma zo spodku a išli ďalej. Pri veľkej vizite primár mohol rozhodnúť či vás už prepustí alebo vás ešte neprepusti.

Po tejto vizite nasledovala ešte aj pediatrická vizita, kde kontrolovali detičky. To už také rýchle nebolo. Museli sme si dieťatko rozbaliť, vyzliecť iba do jednorazovej plienky.

Prehliadky lekárov

Christophera vždy celého prehliadla pani doktorka. Skontrolovala farbu pokožky či náhodou nežltne, fontanelu či nie je veľmi preliačená aby nebol dehydrovaný, počúvali ho aj tep mu merali atď. Potom nasledovali raňajky, museli sme sa striedať so spolubývajúcou aby nezostali deti samé na izbe.

Potom chvíľku pauza a už potom bol obed, mohli byť aj návštevy a potom večera, následně sa menili sestričky smenu tak vždy prišli sa tie nové sestričky popýtať či niečo  nepotrebujeme. Až už bola noc a zas nasledoval další deň.

Takto to neznie síce až tak obmedzene ale keď k tomu pripočítame ešte aj kŕmenie cca každé 3 hodinky tak už to začíná byť zaujímavé. Taktiež ak išli sestričky z pediatrie vášmu dieťaťu robiť nejaké vyšetrenie, tak tie prišli za nami. Povedali doneste nám dieťa, bolo im úplne jedno či spí či nespí, či ho kŕmim či nie.

Takže času na oddych bolo naozaj málo. Ak som si pospala polhodinku, hodinku medzi krmeniami bol zázrak. Z režimu ktorý som mala predtým doma to bol zrazu veľký šok a zmena. Síce som ka zvyknutá vstávať ráno o 7 a posledné dni pred pôrodom aj skôr ale zas som išla aj skôr spať, takže ráno som bola už fresh.

Málo spánku

Teraz? bim bam! a spánku bolo naozaj málo plus všetky tie zmeny ktoré sa mi v tele diali a aj zvykanie si na seba s Christopherom. Bolo to naozaj veľmi náročné. Prvá noc bola doslova katastrofálna. Každú polhodinku som mu davala prsník. Priznám sa, že som sa pravidelne budila na to ako mi pri tom padá hlava.

Spať som mohla nejakých 5 max 6 hodin za deň. Áno, to nie je málo, niekomu to úplne stačí. To je ale v pripade keď spíte tých 5 hodín nepretržite, lenže keď sa budíte na každý pohyb v postielke každý zvuk tak to naozaj nestačí.

Materinský instinkt je naozaj silný.

Necakala som to ale rozvijal sa mi celé tehotenstvo. Už vtedy som sa budila v noci na to keď partner išiel na toaletu a pred otehotnenim som mohla spať hocikde hocijako a hlavne dlho a tvrdo. Teraz reagujem na všetky zvuky.

Takže je to kraaasne no pripravne sa na veľkú únavu.

Držím vám palce zienky.

Ivka