Ivka v 18. tt – Cestovanie, áno či nie?

Počas tehotenstva sa mi doteraz vyskytlo viacero možností cestovať. Či už za rodinou, alebo k moru, alebo za rodinou k moru, s kamarátmi atď. Vždy som však mala menšiu dilemu. Ísť alebo nejsť ? No keďže mám doma aj psíka, nikdy som nešla. Pretože sa nemal kto oň postarať a samého ho nechať doma predsa nemôžem. Tak išla vždy mamka sama.

Či už to bol nedávny pohreb blízkej rodiny v Česku, ktorý ma veľmi mrzel, že som tam nemohla ísť. No nenašla som niekoho, kto by postrážil nášho psíka Lennyho. Tak som musela zostať doma. Išla iba moja maminka vlakom.

Alebo to bolo pozvanie do Chorvátska za mamkinou sestrou, ktorá tam žije. No keď som si predstavila ísť cca 20 hodín autobusom, tak som rýchlo povedala: NIE! Prečo?

Vysvetlenie je jednoduché: maminka môjho partnera býva neďaleko Zvolena v jednej dedinke. Keď má partner voľno, chodíme ju na pár dní navštíviť. Cestujeme tam zväčša kombináciou vlaku z Banskej Bystrice do Zvolena a zo Zvolena autobusom. Ten autobus je pre mňa úplne prekliatie. To, ako pán šofér ustavične pridáva a brzdí. Nemožnosť ísť na toaletu, nemôžem si ani vystrieť svoje dlhé nohy. Málo priestoru na všetky strany. Vždy mám chuť ísť mu vysvetliť, aké je byť tehotná a cestovať autobusom, keď jeho šofér má pocit, že je vo formule 1 a chce to vyhrať!  Niekedy šoféruje ako úplný blázon. Nehovoriac o tom, že naše slovenské cesty nie sú veľmi kvalitné a príjemné. Už tak to hegá na každom rohu, čo sú všade jamy, nespevnené cesty atď. Proste katastrofa.

Áaaahaha! Pozor! Nesmieme zabudnúť na tú kopu ľudí, čo je v autobuse teraz v lete. Idú z roboty, do roboty, domov, za kamošmi atď. Postaršie osadenstvo s koláčmi, kopou jedla v taškách, neumytými miskami z jedla atď. Pánov v rokoch, ktorí s radosťou nosia oblečenie ešte z vojny, a ak sa stane zázrak, použijú kolínsku z čias svojej mladosti. Ľudí, ktorí na obed idú z krčmy, po prehýrenom týždni alebo večeri, z ktorých sa vyplavuje v tomto letnom teple kopa alkoholu a potu. Ľudí, ktorí netušia, čo je a ako sa používa antiperspirant alebo voňavka. Áno, hrôza. To všetko a ešte viac sa nachádza v autobusoch.

Autobusom nikdy!

A teraz si zoberte, že vy tehotná máte naozaj citlivý noštek na všetko. A kombinácia 30°C, teda letnej horúčavy a tohto všetkého? Pre mňa to znamená utrpenie. UTRPENIE! Pocit na vracanie, hromadenie kopy slín v ústach. Už-už idem zvracať. No našťastie sa to ešte ani raz nestalo. Nadrapuje vás zo šoféra, ktorý robí myšky pomedzi autá na diaľnici, nadrapuje vás z bezdomovca, ktorý sedí cez uličku vedľa vás, chrchle, kašle na celý autobus. Nadrapuje vás z panej za vami, ktorá vydáva neskutočne divné zvuky ústami, asi sa snaží vybrať niečo spomedzi zubov. Nadrapuje vás z pána o tri sedačky za vami, ktorý včera musel vypiť všetok alkohol sveta a dnes ráno to dorovnal. Nadrapuje vás z mladej slečny, ktorá nemá vkus a použila neskutočne smradľavú voňavku, ktorú cítiť na celý autobus. Nadrapuje vás zo psa, ktorý si pred vami uľaví. Nadrapuje vás zo študentov, ktorí majú prázdniny a idú niekam na výlet a popíjajú už cestou v autobuse. Nadrapuje vás z toho, ako otvoria fľašu whisky a k tomu cinkne otvárač z piva. Nadrapuje vás už len z toho, že v autobuse nie je žiadna klíma. Žiadny čerstvý vzduch, len starý hnusný vydýchaný zápach z tohto všetkého. Začne sa vám z toho točiť hlava, žalúdok vám prevracia na všetky strany, dieťatku sa to nepáči. Obaja sa neviete poriadne nadýchnuť. Chcete sa zavrieť do bublinky, kde nie je žiadny zápach, žiadne puchy, žiadny alkohol, žiadny smrad, žiadne tri dni staré koláče a celý týždeň neumyté misky na jedlo, žiadna smradľavá voňavka, žiadni chorí ľudia, ktorí kašlú. Nič z tohto. No nedá sa, nejde to. V hlave máte už iba to, že chcete vystúpiť. Keď sa pozriete na hodinky, zistíte, že vás čaká ešte 25 minút cesty. Ďalšie búúúm. Tlačia sa vám slzy do očí, máte chuť všetkých vyhodiť z autobusu.

Asi ste si už domysleli, aké je pre mňa cestovať autobusom. Čistá, ťažko prekonateľná hrôza. Strach a des. Strach? Strach z toho, že niekomu poriadne vynadám, pretože keď sa nemôžete poriadne nadýchnuť, všetky tieto pachy, zvuky vám neskutočne lezú na nervy a neviete sa dočkať, kedy vystúpite, a stále ste ešte ďaleko od cieľovej stanice. Hoci som dosť pokojný a vyrovnaný človek, tohto sa bojím. Bojím sa, že raz to neudržím a povraciam ľudí naokolo. Des? Des z toho, čo za ľudí zas nastúpi na ďalšej zastávke do autobusu.

Takže autobus? Ak je iná možnosť, tak ho odmietam, ako sa len dá.

Čítajte tiež:

• Chcete, aby vás pôrod menej bolel? Hýbte sa!
• Linea Nigra – tmavý prúžok na tehotenskom brušku
• Čo nepatrí k prirodzenému pôrodu?

Vlakom na pohodu

Mimochodom, vlak, vlak je úplný opak. Je to veľmi príjemné cestovanie. Som zvyknutá cestovať vlakom. Ako mladšia som veľmi často cestovala hore-dole po Slovensku vlakom, využívala som vlaky zadarmo od nášho štátu. Takže na toto som stopercentne zvyknutá. To pohodlie, keď je málo ľudí, vystriem sa cez všetky 3 či 4 sedadlá. Ľahnem a spím. Môžem si kedykoľvek vystrieť nohy, poprechádzať sa, ísť na toaletu. Ak sa vo vlaku nachádza jedálenský vozeň, je to čistý komfort. Vo vlaku si tak neuvedomujem všetky pachy a ľudí. A ak si náhodou niekto taký ku vám prisadne, môžete sa postaviť a presadnúť si do iného kupé.

Ivka

Ivka je v 18. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?

Zdroj: Profimedia.cz