Ivka v 28. tt – Výlet do Prahy

Asi sa pýtate, načo sa tá trepala do Prahy. Išlo ako o výlet, tak aj školenie, ktoré som musela s partnerom absolvovať. Školenie? Áno, kvôli „brigáde“, ktorú máme. Školili nás tam ohľadom nových produktov a tak podobne. Kopa zaujímavých vecí.

Aká bola cesta?

Isto vás zaujíma, akým dopravným prostriedkom sme cestovali. Keďže si určite pamätáte, ako som v jednom článku nadávala na autobusy, zrejme ste si domysleli, že tým sme nešli. Zvolili sme si vlak. Vybrala som RegioJet. Príjemné cestovanie.

V Prahe som už totiž bola viackrát a zväčša som tam išla týmto vlakovým prepravcom. Z Banskej Bystrice do Prahy sa dostanete dvoma cestami. Buď idete smerom dohora, teda cez Martin, Žilinu atď., alebo smerom dole cez Levice, Bratislavu. Časovo je to skoro to isté.

Takže sme nakoniec zvolili cestu horom cez Žilinu. Regio nás dopravil do Vrútok a odtiaľ priamo do Prahy. Jeden prestup. Krása. Hoci do Vrútok sme museli ísť autobusom, lebo tento smer RegioJet vlak vôbec nejazdí. No autobus bol v cene lístka vlaku. Vyrážali sme o 4:15 ráno. Teda veľmi skoro.

Večer sme sa ešte balili a robili si jedlo na cestu a ráno sme stávali o 3:00, aby sme sa dali do poriadku a mohli vyraziť. To znamená, že som dlho nespala, takže ráno som bola dosť unavená, keď sme vyrážali. Vďaka tomu poriadne ani neviem, že sme išli busom, pretože som prespala celú cestu do Vrútok.

Nebolo mi ani zle, ani nepríjemne, nič. Zázrak. Vlak, ten bol už úplná pohodička. Obsluha, káva, čaj, noviny, všetko možné, len jediná nevýhoda, že akurát v tom vagóne, kde sme sedeli, bolo pokazené vyhrievanie. Zima, zima. Našťastie som bola dosť dobre oblečená, takže sa to dalo pohode vydržať. No partner tam zrejme ochorel, lebo začal chrchlať. Dúfam, že ho to prejde.

Od 4:00 do 12:30

Celý tento čas sme cestovali do Prahy. Plus nesmiem zabudnúť, vlak meškal nejakých 20 minút, takže to bolo skoro do 13:00. Cestou tam sme veľa prespali, rozprávali sa, smiali na celý vagón. A určite sme nezabudli čítať si mená zo zoznamu celosvetových mien.

Už musíme postupne makať na výbere mena, ktoré teda ešte ani zďaleka nemáme. Pomoooc, pomoooc. Toto bolo veľmi fajn, že sme ten čas aj takto využili. Čo sa týka pohodlia, tak sedačky boli pomerne priestranné, takže sa v nich sedelo dobre. Mohla som sa aj vystrieť, poprechádzať, ak som chcela, ale radšej som ostala na svojom mieste.

Lebo trošku hegalo s tým vlakom a bála som sa, že by som si do bruška nechtiac buchla. Jediná prechádzka vo vlaku bola na toaletu. Určite vám je jasné, že to bolo pomerne často. Mohla som teda piť, koľko som chcela, aby som nebola smädná. Veľká výhoda vlakov, naozaj.

Konečne sme vystúpili

Po tom, čo sme vystúpili, sme sa trošku cestou na školenie potúlali a pokukali budovy a okolie. Úspešne sme absolvovali školenie a mali sme už voľný program. Keďže sme sa rozhodli, že zostaneme aspoň na jednu noc, tak naše ďalšie kroky smerovali do apartmánu.

Partner totiž ešte nemal tú česť ísť do Prahy, tak som mu povedala, že nájdeme nejaké ubytovanie na jednu noc a aspoň čo-to pokukáme. Na ubytovanie sme išli metrom, lebo nebolo priamo v Starom Meste Prahy. Išli sme tam metrom, z toho mal partner veľký zážitok.

Nečakáte dlho, rýchlo ste tam, kde potrebujete. Proste paráda. Ubytovali sme sa, dali si sprchu po celom dni a vyrazili naspäť do Starého Mesta, pokukať nočnú Prahu. Zážitok. Stretli sme sa aj s kamarátkou, tak sme si sadli do baru. Rozprávali sme sa a ani nevieme ako a už sme sa museli ponáhľať, aby sme stihli posledné metro zas naspäť na ubytovanie.

Prišli sme tam pred jednou. Odkedy som tehotná, tak dlho hore som naozaj ešte nebola. Únava ma vždy veľmi skoro skolila. Však tak to vyzeralo aj teraz. Už cestou do apartmánu som sa vliekla ako mátoha. Ešteže partner bol so mnou a viedol ma. Ja som totiž cestou zaspávala. 😀

Ďalší deň

Ráno sa zobudíme, klasika, raňajky. Z tých vám musím povedať pikošku. Prišli sme tam a akurát tam skoro nič nebolo, pomaly začali doplňovať. Tak teda sme si vybrali z toho mála, čo tam bolo. Párky s horčicou vyhrali, pečivo a trošku mrkvového šalátu.

Keď som zjedla tri párky, celú buchtu a ten šalát, tak som bola dosť najedená. Čajík a trošku džúsu. Hovorím si, paráda. Vtom som však zbadala, ako si pani nesie vianočku. Vianočka, ách, tá vianočka. Okamžite som trielila zobrať si tiež trošku vianočky. Tri kúsky som si vzala, jeden som však dala partnerovi, aby vedel, aká je výborná.

Veľmi sa mi totiž smial. Mne to však nedalo, tak som sa ešte dvakrát vrátila ešte po kúsok vianočky. Nazvala by som to takým „náletom na vianočku“.

Mohol sa začať deň

Boli sme najedení, pripravení. Tak sme sa odubytovali a vyrazili do Starého Mesta znova. Chcela som ukázať partnerovi takú tú pražskú klasiku. Orloj, Václavák, Karlov most atď. Všetko sme to pokukali, predierali sa pomedzi neskutočnú kopu ľudí.

Našťastie predpoveď počasia klamala a nepršalo nám. Nastal však čas pomaly sa blížiť ku Hlavnímu nádraží. Tak teda sme sa vybrali. Mali sme ešte chvíľu, tak partner ochutnal v bare jedno, nejaké zvláštne české pivko. Dostali sme sa na Hlavní nádraží, nasadli na vlak a začalo pršať. Perfektne sme to stihli. Už sme teda mohli iba oddychovať, lebo mali sme aj ruksaky, tak nás trošku z tej doobednej chôdze bolel chrbátik.

Cesta naspäť bola pocitovo jednoznačne teplejšia, lebo sa kúrilo, ale aj rýchlejšia. Tentoraz sme boli v kupé, takže sme si s priateľom ľahli cez celý rad sedačiek a spokojne driemali.

Absolvovala by som to znova či nie?

Určite vám, žienky, poviem, že to bolo také hraničné pre mňa, myslím časovo. Keby som bola vo vyššom týždni tehotenstva, tak by som jednoznačne zvážila, či vôbec ísť. Pomaly, ako som písala v minulom článku, budem v 30. t.t. a dovtedy možno áno. No potom už určite nie.

Už teraz pociťujem, ako sa bruško rýchlo zväčšuje a že si pomaly začínam zavadzať. Je to dosť hodín cesty na to, aby som bola v podstate v nekomforte. Lebo jediný a najlepší komfort je, keď si ľahnem do postele a oddychujem.

Prajem vám krásny týždeň, žienky.

Ivka

Ivka je v 28. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom