Ivka v 13. t. t. – 1/3 tehotenstva za mnou

TEHUĽKA LIVE! Ako všetci určite vieme, tehotenstvo je rozdelené do 3 častí – prvý, druhý a tretí trimester. Ja som akurát v období, keď viem zhrnúť, aký bol prvý trimester, čo sa zatiaľ zmenilo a čo nie.

Zdroj: archiv blogerky

Keď sa na to takto pozriem, tak to znie ako jedno veľké vau. Chápete to? Tri mesiace sú už za mnou, veď to nie je krátky čas. Stále mi to nejde poriadne do hlavy, pretože zmeny na mojom tele sa dejú, aj v mojom živote, ale predsa len, bruško stále nie je také veľké a pohyby si stále veľmi neuvedomujem, nie sú tak ľahko identifikovateľné.

Prvé tri mesiace naozaj veľmi rýchleho rastu plodu až na cca 12 cm malého človiečika a zmien, nových pocitov v mojom živote a v živote mojej rodiny ubehli ako voda. Naozaj, verte či nie. Teda, musím priznať, až na rozmedzie medzi 6. t.t. a 12. t.t. Teda od obdobia, keď som to zistila, prvej prehliadky u gynekológa až po ďalšiu návštevu u doktora. Tehotenstvo som zistila v 5. týždni. Ku gynekológovi som išla na vyšetrenie v 6. t.t., nech teda potvrdí alebo vyvráti tehotenstvo, a on ho POTVRDIL. Šok a radosť a všetko naraz. Zmiešané pocity, veľa otázok v hlave, a keď som si predstavila, čo všetko bude treba zariadiť, vyriešiť, oznámiť…

Veľká radosť a obavy

Normálne som nevedela, kde mi hlava stojí a čo skôr. Vyšla som z ambulancie z prvého vyšetrenia, úsmev od ucha k uchu, pozrela som sa na partnera a čakala som reakciu. Prišla v podobe veľkej radosti, objatia, takú veľkú lásku som od neho necítila už dávno. Z jedného môjho úsmevu vycítil, že je všetko v poriadku a že čakáme bábätko. Vedel, čo potrebujem v tom momente, aj čo musí spraviť. Lepšie ani nemohol urobiť! Podpora od vašej polovičky je to najviac! Nenormálne mi to pomohlo, zrazu všetky starosti zmizli z hlavy a tešila som sa rovnako ako on. Potom, samozrejme, prišli otázky… „No, čo povedal?“ „Všetko je v poriadku?“ „Čo to bude? Chlapček? Dievčatko?“ „Hovor, som netrpezlivý.“

Samozrejme, všetko bolo v poriadku. Ale doktor napriek tomu povedal: „Dobre teda, nateraz je všetko v poriadku, uvidíme sa v 12. t.t.“ Toto by ešte bolo v poriadku, no potom pokračoval: „Tehotenskú knižku vystavujeme až v 12. t.t., pretože dovtedy môžu nastať isté straty, tak aby sme to nerobili zbytočne dopredu.“ Skúste si predstaviť, ako som sa v tom momente cítila. Mala som strach v očiach a v hlave myšlienku: „Ako to, dokelu, myslel!?“ Samozrejme, vedela som, že sa taká vec môže stať, ale nepripúšťala som si to ani vo sne. A teraz, keď mi to takto pán doktor povedal, som sa cítila, akoby ma preplieskal lopatou na sneh. Zdôverila som sa partnerovi so všetkými obavami, čo som mala v hlave, aj s touto, a znova prišla veľmi veľká podpora! Okamžite som v hlave aj v duši pocítila pokoj.

No mala som veľké šťastie, že partner toto prvé vyšetrenie absolvoval so mnou, bol mi naozaj veľmi veľkou oporou a prvé okamihy tohto všetkého sme mohli prežívať spolu.

Čo som týmto všetkým chcela povedať? Hlavne to, že po tejto doktorovej vete mi obdobie do ďalšieho vyšetrenia neplynulo veľmi rýchlo. V myšlienkach som sa každé ráno, každý deň, vždy večer modlila, aby bolo všetko v poriadku. Ono aj bolo. Musím poďakovať partnerovi a predovšetkým jeho mamke, že ma podržali a podporili. Veľké ďakujem.

Zvykám si na tehotenstvo

Prvý trimester bol pre mňa veľkou novinkou. Niečo sa zmenilo.

Teplota? Na začiatku som s ňou mala problémy, ale už zmizla. Ustálila sa.

Únava? Tej sa na rozdiel od teploty nejako nechce odísť. Ráno sa zobudím niekedy už aj o pol šiestej. Občas ešte zaspím, inokedy nie a začnem fungovať. Rýchlo ma to však prejde a o nejakej deviatej si musím znova ľahnúť aspoň tak do jedenástej, dvanástej. Potom to už je celkom fajn. Alebo spím do deviatej, pol desiatej a potom začnem fungovať. Teraz sa ma isto chcete spýtať: „Kedy potom ideš spať?“ Zvyčajne tak o desiatej, niekedy aj predtým – úplne vypnem a zaspím ako bábätko. Viac spánku? Áno, potrebujem viac spánku. Keď už to nie je priamo spánok, tak aspoň poobedná siesta či oddych pri filme mi spraví veľmi dobre. Ak vezmeme do úvahy aj teplá, ktoré nás posledné dni trápili, čo znamená 34 °C pre mňa? Peklo, výstraha najvyššieho stupňa. Zostať doma a oddychovať! Nevystrčiť von oknom ani ruku. Predstava, že by som mala ísť povešať bielizeň na to slnko… odmietam. Prehriatie tela je totiž v tehotenstve vážna vec! Na to treba dávať pozor, žienky.

Nechutenstvo? Hahaha! Ten, kto písal články o tom, že v druhom trimestri nechutenstvo prejde, bol asi dobrý komik. Ja každé ráno začínam s tým, že mi je zle a jedlo nechcem ani vidieť, musím ho do seba nasilu tlačiť. Nonsens. A to som s jedlom nikdy v živote problém nemala. Papám veľmi rada. Takže ma to veľmi obmedzuje, niekedy aj cez deň či večer, alebo v noci.

Zápcha či hnačka? Raz jedno, raz druhé. Niekedy idem na veľkú potrebu aj štyrikrát za deň, inokedy sa tam neviem dostať dva dni. Ani tak, ani tak. Ako spieva Elán „… moje telo si so mnou robíííí, čo chce…“

Bolesť bruška? Áno, bolesti bruška mám, ale kvôli tomu, že sa mi rozťahuje maternica, placenta a bábätko rýchlo rastú. To som mala aj na konci prvého trimestra, aj teraz na začiatku druhého. Cítim ten rozmach, to rozpínanie zvnútra, ako keď máte hubba bubba žuvačku a chcete z nej spraviť bublinku. Jemne do nej fúkate vzduch a ona sa vám pod nosom zväčšuje. Občas máte pocit, že vám praskne. Aj ja mám ten pocit – ešte trošku a asi prasknem. A to som teda na začiatku 2. trimestra.

Pohyby? Tie sú pre mňa novinka, hoci to nie sú pohyby v pravom zmysle slova. Cítim, ako keby mi tam občas lietal motýlik, narazil do steny maternice a nemohol vyletieť. Občas mám zas pocit, ako keby tam bol malý hadík a plazil sa mi v brušku. Niekedy aj ako kvietok, keď rozpína svoje lupene a tlačia na steny, že už majú málo miesta na svoju krásu.

Nevysvetliteľné pocity? Viem, ja to viem, že tam je! Aj keby mi to nepotvrdil žiadny lekár. Viem to! Cítim toho malého človiečika vnútri. Je uložený viac na pravej strane. Keď si hladím bruško, tak cítim, ako sa pod tým pohybom nachádza. Viem, že to cíti tiež, ten dotyk, lásku. Pod rukou cítim takú malú „buľvičku“, guľôčku, kopček.

Čítajte tiež:

Rozprávam sa sama so sebou? Nie! Jednoznačne nie, rozprávam tomu drobcovi vo mne. Viem, že ma už začína počuť. Aj tatka. Ten sa už snaží byť výchovným vzorom a dohovára mu, aby nerobil šarapatu, aby mi nebolo zle. No istotne to bude malý panovačný „vzdorovník“. Už teraz spraví presne naopak, ako mu tatko povie. Ten to už vzdal a radšej mu rozpráva, ako nás miluje a nevymení za nič. Pokojne sa teraz zasmejte, ale vtedy nastáva nenormálny pokoj aj vo mne, aj v brušku.

Aj tatko je v tom!

Všetko riešime spoločne! O všetkom, čo cítim, mu poviem, ako by som si čo predstavovala, či súhlasí. Berie ohľad na mňa, keď niekam ideme, kráča so mnou pomalšie, vždy mi zoberie fľašu vody. A žienky, teraz sa držte. Každý deň mi masíruje nohy, aby mi neopúchali a aby som ich nemala ťažké, a aby toho nebolo dosť, každý deň mi natiera bruško olejčekom, aby sa mi nerobili strie. Áno, dobre čítate, stačí obyčajný detský olejček a partnerove príjemne teplé zázračné rúčky. My používame ten, čo sme kúpili pre drobca, a ním mi masíruje aj nôžky.

Neviem, čo z tohto všetkého vychádza vám, ale dúfam, že keď všetci tak veľmi presadzujú názor, že druhý trimester je najkrajšie obdobie, tak to bude pravda. Zatiaľ až také veľké fyzické zmeny od prvého trimestra nevidím, necítim.

Tehotenstvo je krásny proces. Užívajte si ho plnými dúškami, žienky. Budúci týždeň sa s vami znova podelím o svoje radosti, strasti, pocity, chute, nálady.

Ivka

Majka je v 14. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?