Keď na materskú, tak na chalupu!

V ostatnom čase som sa stretol s prípadmi, keď sa ženy na materskej či rodičovskej dovolenke rozhodli opustiť neutešené a stresujúce prostredie veľkomesta a takpovediac s dieťaťom v náručí utiekli do lona prírody. Majetnejšie mamičky na chalupy s celoročnou prevádzkou, tie menej majetné si svoje materské povinnosti spestrili iba cez jarné a letné mesiace. Napokon, sme národom chalupárov, takže máme kam utekať.

V podstate to nie je zlý nápad, len treba počítať s určitými úskaliami a pobyt v divočine nepreháňať. Nie je napríklad nutné na chalupe rovno rodiť, prípadne odcestovať na chalupu ihneď po pôrode. Popôrodná depresia sa v lesoch a osamote zvláda podstatne horšie ako v civilizácii. Sú však aj iné záležitosti, ktoré treba mať na pamäti.

Adam a Eva

Typický vývoj situácie s útekom vyzerá takto: Adam je tridsaťdvaročný úspešný muž, ktorý sa pokúša živiť rodinu, ako najlepšie sa dá. Eva je tridsaťročná pekná žena, ktorá mu porodila dieťa a je s ním doma. Všetko vyzerá nádherne, ale raz (pochopiteľne, z ničoho nič) sa ucho odtrhne a ona má v tej chvíli „plné zuby úžasnej rodinnej pohody, v ktorej je na všetko sama, pretože on trávi všetok svoj čas v práci, a keď je náhodou doma, potrebuje si oddýchnuť a o dieťa sa aj tak nestará“. Popri tom všetkom sa musí vláčiť s kočíkom po meste plnom spotených ľudí, stokrát za deň ho naložiť do električky a aj tak – kým sa dostane s krpcom na plaváreň, pol dňa je preč. A tak jej napadne, že by jej bolo lepšie na chalupe, v prírode, v pokoji…

Kam sa podela teplá voda?
Zďaleka nie všetky chaty a chalupy poskytujú rovnaké alebo aspoň podobné pohodlie ako domáce bývanie. Vymoženosti, na ktoré sme si zvykli a už ich ani nevnímame, môžu v divočine citeľne chýbať. S malým neposedníkom sú nároky na hygienu extrémne a je pravdepodobné, že doma v byte by do uhlia nepadol a pascu na myši s jedom by si takisto nedal do úst.

A nejde, samozrejme, len o hygienu dieťaťa, aj matka na materskej by si rada dožičila teplú sprchu, po nej by sa rada zabalila do županu bez pavučiny (ktorý sa naposledy nepral pred dvoma rokmi) a k tomu by si dala pohárik niečoho dobrého bez mravcov topiacich sa v nápoji.

Ticho lieči, samota však nie

Medzi pokojným odpočinkom bez ľudí a pocitom samoty a opustenosti je veľký rozdiel. Žena, ktorá sa stará o dieťa, potrebuje väčšmi ako inokedy sociálne kontakty, pretože aj tak ich veľmi rýchlo stráca. Okruh známych a priateľov sa mení podľa toho, či majú, alebo nemajú dieťa, teda či chápu, alebo nechápu všetky tie oneskorenia pred odchodom z domu, všetky tie haraburdy, ktoré vláčite na chrbte, v kufri a po vreckách a všetky tie scény a procedúry, počas ktorých jednoducho nemôžete pozorne počúvať zaujímavý spoločenský rozhovor a pre ktoré nemôžete flámovať do rána ako predtým, alebo sa schytiť a utekať na výborný film len preto, že si to zmyslel nejaký váš kamarát.

Žena na materskej či rodičovskej dovolenke veľmi rýchlo stráca aj schopnosť a zdatnosť pohybovať sa v sociálnom prostredí a spontánne konverzovať, pretože takmer celý svoj čas trávi v spoločnosti dieťaťa, ktoré v lepšom prípade nehovorí vôbec, v horšom sa na všetko stále vypytuje. Niekedy sa skutočne objavujú až sociálne fóbie, pretože vybrať sa po rokoch z uzavretého priestoru plného detí (a je jedno, či tam býva iba jedno dieťa, pretože ten priestor aj tak zaplní celý) do spoločnosti plnej ľudí, ktorí energicky rozprávajú, môže byť veľmi ťažké. Ak ste rok strávili šušlaním a väčšinu vášho slovníka tvoria citoslovcia, vracajte sa do spoločnosti vo vlastnom záujme iba pozvoľna. Izolácia na chalupe vám v tom však celkom určite nepomôže.

Kam sa podel môj partner?

Tu je asi najväčší kameň úrazu. Rodinu tvoria v ideálnom prípade otec a matka. Aj otec, z ktorého dieťa vidí iba športovú stranu novín a počuje iba pravidelné oddychovanie, je lepší ako nijaký otec. Žena na chalupe sa potom nemôže čudovať, že muž si urobí svoj každodenný program podľa seba, ona sa doň nezmestí a vzájomne sa odcudzia. Spoločné prekonávanie prekážok je to, čo vzťah posilňuje, a úteky nie sú najlepším riešením vzniknutých životných situácií, hoci sú to racionálne spracované úteky („Bude tam pokoj, čistý vzduch, pre dieťa to tak bude lepšie…“) a posvätené zvyškom rodiny („No, pravdaže, rob si, ako ty chceš, na tebe leží ťarcha materstva!“).

Víkendové vzťahy mnohí z nás zažili počas štúdia, ale neradíme vracať sa k nim v manželstve. Navyše je to živná pôda pre žiarlivosť, pretože keď sedíte sami večer na posteli a zízate do tmy, ako jedna z prvých otázok vám zákonite napadne tá podozrievavá: „Čo tam asi tak robí?“ Cestou do pekla je potom nápad typu „skúsim mu/jej zavolať alebo poslať esemesku“. Stačí, aby druhá strana na pokus o kontakt nereagovala tak, ako si prvá strana predstavuje, a oheň je na streche.

Ako rozdeliť dovolenku

Napokon, podobné úvahy sa týkajú nielen materskej či rodičovskej dovolenky, ale aj dovolenky samej osebe, ktorá na rozdiel od tej prvej môže prinášať aj odpočinok a voľné chvíle. I ona je však v rebríčku stresujúcich udalostí na horných priečkach, pretože zaťažujúca je práve zvýšená miera intimity a nemožnosť utiecť – partneri sú spolu od rána do večera na malom priestore možno aj dva-tri týždne, čo sa v každodennom živote nestáva. Počet možných trecích plôch sa znásobuje a konflikty na sebe niekedy nenechajú dlho čakať. A čo potom, keď má každý z partnerov diametrálne odlišnú predstavu o tom, ako tráviť voľný čas? Má zmysel ťahať k moru neplavca a pozerať sa potom na jeho pretiahnutú tvár, alebo je lepšie vyraziť každý na vlastnú dovolenku podľa svojich predstáv?

Odpoveď je jednoduchá – nijaký univerzálny návod neexistuje, niekomu neprekáža odcestovať k moru bez partnera, inému je zle už len pri zmienke o takejto možnosti. Optimálne riešenie vyzerá takto: jedna spoločná a jedna rozdelená dovolenka v roku môže (ale aj nemusí) byť dôležitou ingredienciou v recepte na spokojné manželstvo. Veď schopnosť kompromisu a zmierenia s každodennosťou patrí k najdôležitejším partnerským schopnostiam.

Výmena úloh

Vráťme sa k možnostiam a „nemožnostiam“ ženy na materskej. Je tu ešte jedno rozdelenie, ktoré by prichádzalo do úvahy, a nemusí to byť nevyhnutne iba rozdelenie času a priestoru na domov a chalupu, hory a more či rodičovskú dovolenku a prácu. Ako sme už povedali, rodinu tvoria v ideálnom prípade otec a matka, teda muž a žena, ale roly dnes nie sú tak pevne zakotvené a striktne dané ako pred sto rokmi. Pribúda párov, kde si muž nemyslí, že jeho prácou je uloviť bizóna a žena má udržiavať oheň v jaskyni, a kde si rodičia na určitý čas po narodení dieťaťa vymenia pozície.

V severských krajinách nie sú muži na materskej dovolenke ničím výnimočným, vo Švédsku existuje dokonca zákonná podpora povinného odovzdania žezla mužom v každodennej starostlivosti o dieťa. Podľa ostatných prieskumov sa aj u našich západných susedov vyslovilo takmer 75 % mužov v tom zmysle, že si dokážu podobnú výmenu rol predstaviť. Pozor, bola to iba predstava, realita by zrejme ani zďaleka nebola taká optimistická. V každom prípade je to však predstava hodná scenára sci-fi filmu: Mesto je plné pracujúcich žien, zatiaľ čo chalupy v lesoch praskajú vo švíkoch pod náporom otcov láskavo a spoločne sa starajúcich o svojich potomkov…

Osobne sa však domnievam, že chalupy sú lepšie na rekreáciu a miesta trvalých pobytov na výchovu detí v rodinnom kruhu, ale túto predstavu, samozrejme, nikomu nevnucujem. Nemôžem sa o nej, bohužiaľ, ani viac rozpísať, pretože potrebujem nachytať dažďovú vodu na večerné kúpanie detí a poslať tento článok do redakcie skôr, ako v našej dedine zasa prerušia dodávku elektriny.