Kliešte – preceňovaná hrozba?

Od rodičov často počúvam: „Deti dáme zaočkovať, ale pre nás to už nemá význam. My sme kliešte za život mali až-až…“ Toto tvrdenie vychádza z neznalosti problematiky. Dospelí, ktorí ochorejú na kliešťový zápal mozgu, prekonávajú chorobu oveľa komplikovanejšie a v porovnaní s deťmi sa u nich trvalé následky prejavujú oveľa častejšie.

Nakazenie kliešťov vírusom encefalitídy sa totiž neustále rozmáha a už zďaleka neplatí, že jedným z rizikových ohnísk je napríklad oblasť západného Slovenska. Dokonca už nie je pravda ani to, že od 900 m nadmorskej výšky sa kliešte nevyskytujú. Teplé zimy posledných rokov im umožňujú prežiť aj v niektorých horských oblastiach.

Čo je kliešťová encefalitída

Kliešťová encefalitída (kliešťový zápal mozgu) je nákazlivé vírusové ochorenie. Vírus sa prenáša kliešťami na lesné hlodavce, divoké a domáce voľne sa pasúce zvieratá, ktoré sa stávajú prirodzeným zdrojom nákazy.

Prenos vírusu sa uskutočňuje prostredníctvom slín nakazeného kliešťa. Ten sa pricicia na rôzne časti tela človeka, najčastejšie na ruky, nohy, hlavu, ale aj na uši. Sliny kliešťa, ktoré sa uvoľnia do rany, majú znecitlivejúci účinok. Človek preto necíti žiadnu bolesť a často si ranu ani nevšimne.

Aj preto si niektorí ľudia postihnutí kliešťovou encefalitídou vôbec neuvedomujú, že by mali na tele kliešťa. Nákaza človeka je však možná nielen vtedy, ak sa na neho pricicia kliešť. Určité riziko predstavuje aj surové, tepelne nespracované mlieko nakazených kôz, kráv či oviec. Vírus kliešťovej encefalitídy môžu obsahovať aj mliečne výrobky z tepelne nespracovaného mlieka nakazeného zvieraťa, napríklad syr z tepelne neupraveného ovčieho mlieka.
Výskyt ochorenia súvisí s aktivitou kliešťov. Najviac nakazených býva spravidla od začiatku leta do neskorej jesene.

Priebeh ochorenia

Ochorenie máva zvyčajne dvojfázový priebeh. Obdobie od nákazy do začiatku prvých príznakov ochorenia trvá jeden až štyri týždne. Choré dieťa je unavené, bolí ho v krku, pociťuje bolesti hlavy a svalov, má zvýšenú teplotu alebo horúčku. U niektorých pacientov môže choroba touto fázou skončiť a dôjde k úplnému uzdraveniu. U iných sa po niekoľkodňovom zlepšení objavia teploty, silná bolesť hlavy, vracanie, spavosť a poruchy spánku, svetloplachosť. To sú už príznaky zápalu mozgu a mozgových blán.

Okrem uvedených príznakov sa môžu objaviť aj slabé obrny niektorých nervov. Veľmi dôležitou súčasťou liečby je pokoj na lôžku minimálne počas obdobia troch týždňov. Ešte veľa mesiacov po prekonanej kliešťovej encefalitíde sa u viac než päťdesiatich percentách pacientov môžu objavovať bolesti hlavy a únava spojená najmä s pobytom na slnku. Kým u dospelých prebieha toto ochorenie často relatívne komplikovane, s výraznejším postihnutím mozgu a s častejšími neskoršími následkami, teda trvalou obrnou, poruchami koncentrácie a pamäti či svalovou atrofiou, priebeh ochorenia u detí je väčšinou ľahší a komplikácií je podstatne menej.

Ako sa chrániť pred ochorením

Sú len dve možnosti ochrany:
1. Byť vonku v prírode dostatočne oblečený a mať obuté vysoké topánky, aby sa kliešť na kožu nedostal. To sa však nedá uskutočniť za každých podmienok.
2. Očkovanie.

Vakcína proti kliešťovej encefalitíde

Vakcínou proti kliešťovej encefalitíde sa môžu očkovať deti staršie ako jeden rok a dospelí.
V prípade potreby, napríklad pri zvýšenom výskyte infikovaných kliešťov, a teda pri väčšom riziku prenosu infekcie, je možné očkovať aj deti mladšie, najskôr však vo veku od šiestich mesiacov.
Deťom vo veku od jedného do šestnástich rokov sa podáva detská verzia vakcíny FSME-Immunjunior, osobám starším ako šestnásť rokov je určený dospelý variant tejto vakcíny.

Podobne existuje detský aj dospelý variant vakcíny Encepur. Detská slúži na aktívnu imunizáciu detí vo veku od jedného do dvanástich rokov, kým dospelá je určená všetkým osobám starším ako dvanásť rokov.

Koľko dávok vakcíny je treba podať a kedy začať s očkovaním

Očkuje sa troma dávkami do ramena (väčšie deti a dospelí) alebo do sedacej časti (dojčatá a malé deti). Bežnou praxou je takzvané pomalé očkovanie, ktoré sa začína koncom jesene alebo v zime a medzi prvou a druhou dávkou očkovania je interval jeden až tri mesiace. Tretia dávka sa potom podáva deväť až dvanásť mesiacov po druhom očkovaní.

V prípade, že je potrebné dosiahnuť ochranu pred kliešťovou encefalitídou veľmi rýchlo, existujú modifikované spôsoby očkovania podľa takzvanej zrýchlenej schémy, kedy sa druhá dávka vakcíny podáva už po štrnástich dňoch. U očkovaného človeka sa tak rýchlo tvoria protilátky, a je teda do jedného mesiaca od očkovania dvoma dávkami krátkodobo, počas obdobia šiestich až dvanástich mesiacov pred ochorením chránený. Na dlhodobú ochranu sa tretia dávka podáva po piatich až dvanástich mesiacoch. Táto zrýchlená schéma platí iba pre vakcínu FSME- Immun. Iná skrátená schéma očkovania je tvorená troma dávkami, ktoré sa podávajú po siedmich dňoch a potom po štrnástich dňoch.

Preočkovanie po troch až piatich rokoch

Pamäť imunitných buniek je potrebné v pravidelných intervaloch posilňovať. Prirodzenou cestou posilnenia imunity by bol náhodný kontakt s nákazou, ale ten nie je, našťastie, taký častý a neostáva nič iné, len osviežiť imunitný systém preočkovaním, a to v intervale troch až piatich rokov.

Nežiaduce účinky po očkovaní

Nežiaduce účinky sa objavujú zriedka a sú podobné ako v prípade iných očkovaní. Môže sa objaviť prechodné sčervenanie, opuch a bolestivosť miesta vpichu, teplota presahujúca 38 stupňov Celzia, ktorá dobre reaguje na antipyretické lieky (Paralen, Mexalen, Panadol). Problémy zmiznú väčšinou už v nasledujúci deň. Po druhej dávke sú horúčkovité reakcie veľmi vzácne.