Konečně doma

Desať dní nás držali v nemocnici kvôli váhe dvojičiek. Keď sa narodili mali veľmi nízku hmotnosť. Dievčatko malo 2110 g a chlapček 1990 g. Chvíľku po pôrode im pôrodná váha klesla a chlapček mal len 1800 g a tam sa váha zastavila na tri dni. Lekár povedal, že pokiaľ nedosiahne váhu dve kilá, tak domov nepôjdeme. Tak som sa snažila detičky kŕmiť každú chvíľu umelým mliekom, keďže mne sa tvorilo ešte len kolostrum a toho nie je tak veľa, aby som dokázala vykŕmiť deti nad dve kilá. Váha stúpala veľmi veľmi pomaličky a presne tak mi ubiehali aj dni v pôrodnici. Každý deň som videla ako si mamičky odnášajú domov vo vajíčkach svoje bábätká a ja som stále tam. Veľmi mi chýbal môj muž a rodina.

Keďže je karanténa a sú zakázané návštevy, detičky som mohla všetkým ukázať len cez malé okienko. Bolo to veľmi deprimujúce a hlavne keď som videla mojho muža a nemohla ho pobozkať a on si zase nemohol pochytať naše detičky. Boli chvíľky kedy sa mi chcelo plakať. No musela som byť silná  a myslieť pozitívne kvôli našim dvojičkam, aby zo mňa hlavne necítili smútok ale naopak, aby boli spokojnučké a začali pekne priberať. Pár dní mali zvýšené hodnoty detskej žltačky, ale nikdy to nestúplo tak aby museli ísť npod lampu. Tak chvalabohu som ich mala obe stále pri sebe.

Prvé stretnutie s tatom

Konečně nám váha ukázala krásnych 2050 g. Ideme domov! Hneď som volala mužovi nech po nás na obed príde a prinesie oblečenie na cestu domov pre bábätká, ktoré som mala nachystané pre ne doma v taške a samozrejme treba priniesť vajíčka. Veľmi sme sa tešili že budeme znovu spolu.  Keď po nás môj muž prišiel, podala som mu dvojičky vo vajíčkach a ja som si ešte išla pre prepúšťaciu správu. Keď som sa vrátila, môj muž sedel na chodbe a so slzami v očiach pozeral do vajíčok. Bol taký nervózny, že som sa bála aby ho nekleplo. Stále sa usmieval a bol z toho celý dopotený.

Bolo to nádherné keď sme prišli domov a povyzliekala som detičky, dala som im krásne dupačky ktoré sme im nakúpili a tatinko si ich mohol konečne celé pochytať a ovoňať. Robil to s obrovským rešpektom, jeho obrovské ruky im pokryli celé telíčka, jedno babatko do jednej dlane. Bol to naozaj úžasný pohľad. Obidve deti vyzerajú úplne ako on, presne tak, ako som si to želala.  Som taká šťastná že mám tak krásnu rodinku. Detičky mi robia obrovskú radosť, vôbec neplačú, iba keď sú hladné alebo keď ich bolia brušká. Stále spinkajú a pekne papajú.

Meniace sa brucho

Momentálne som desiaty deň po pôrode a moje bruško sa zatiaľ zmenšilo asi do takej veľkosti ako som mala v štvrtom mesiaci. Kožu na brušku mám trocha zošuverenú, ale to sa stiahne. Veľmi by som si chcela už zacvičiť ale musím držať kludovy režim a nedvíhať nič ťažšie ako sú bábätká, pretože hrozí roztrhnutie šitia na niektorej z vrstiev, alebo pruh.

Prsia mám naliate mliečkom, tak musím každú chvíľu odsávať, aby mi nezatvrdlo mlieko. V pôrodnici sa mi to raz stalo a keď mi to pomáhala sestrička vytláčať tak to bola bolesť hádam ešte väčšia než bolesti po sekcii. Postupne chcem prejsť z umelého mlieka na moje. Je to sranda kojiť obidve detičky naraz, ale všetko musím robiť veľmi opatrne. Su také malinké a krehučké…