Kristína v 36. tt – Karate v bruchu

Foto: Zuzana Beringerová, www.sofiafoto.sk

Ten povestný obrys nohy na bruchu som ešte nevidela, zato sú však kopance niekedy také silné, že sa musím narovnať. Karate začína spravidla vtedy, ked‘ začnem jesť, ked‘ sa napríklad opriem dozadu o chrbát alebo aj ked‘ si ľahnem a snažím sa oddýchnuť si alebo zaspať. S kopancami teda zaspávam aj sa ráno budím. Ale na to všetko sa dá veľmi ľahko zvyknúť pri predstave, že ide o dôkaz, ako je ten malý tvor čoraz viac pripravený na život vonku.

Už sa to blíži

Zatiaľ som si nevšimla, že by mi brucho kleslo nižšie, no predsalen cítim istú zmenu. V spodnej časti brucha cítim väčší tlak, akoby sa hlavička posunula nižšie, no možno to je spôsobené väčšou hmotnosťou, ktorá sa každým týždňom blíži k trom kilám. Niekedy je ten tlak trochu dlší a smeruje akoby zospodu brucha von, vtedy sa aj trochu zamračím a ak je náhodou manžel pri mne, hned‘ sa preľaknuto pýta, čo sa deje. Nemám však pocit, že sú to tie povestné falošné kontrakcie. Alebo ak aj sú, predstavovala som si ich d’aleko horšie. Ten tlak cítim najmä na močový mechúr, príde nečakane a hoci som bola pred chvíľou na záchode alebo nevypila veľa vody, mám odrazu pocit, že ak nepôjdem hned‘ na záchod, tak praskne.

Čítajte tiež:

• Blessingway – cesta k materstvu posvätená láskou a súdržnosťou
• Otcovský bonding alebo Keď dieťatko po pôrode nemôže byť s mamičkou
• Oslavy narodenia dieťaťa vo svete

Návšteva v Rakúsku

V takomto duchu sa niesla aj naša posledná trojhodinová cesta k mojim svokrovcom do Rakúska. Cesta bola trochu dlhšia, lebo manžel si chcel pozrieť cestu do viedenskej nemocnice s neonatológiou, ak by ešte tento týždeň prišlo k predčasnému pôrodu a on nezlyhal ako šofér. Ku svokrovcom sme si konečne išli vyzdvihnúť drevenú kolísku, ktorú bolo treba opraviť, a manželova sestra nám doniesla od kamarátky teplejšie detské oblečenie na zimu, ktoré v lete na burzách s detským oblečením ešte nemali.

Možno je to tým, že v Rakúsku už tridsať rokov podporujú prirodzené pôrody bez zbytočných zásahov, no ani jeden z manželových rodičov si o moje tehotenstvo nerobí starosti. Sú trpezliví, nepoučujú ma, nehovoria ani to typické “ten pôrod už nejako prežiješ”. Možno je to aj tým trendom tehotenstiev v neskoršom veku, že v mojom prípade naozaj nie je dôvod sa obávať. A majú pravdu. No najmä, ani ja tak nemám dôvod na zbytočné obavy.

Vaša Kristína

Kristína je v 36. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?

Zdroj: archiv redakce