Krst – odraz viery alebo gesto?

Krst je pre mnohých moderných rodičov takmer zabudnutým rituálom, ktorý nemá v dnešnom ateistickom svete veľké opodstatnenie.
V niektorých rodinách, ktoré nemusia byť nijako výrazne kresťansky založené, sa však tento zvyk zachoval až do súčasnosti.

Zdroj: archiv redakce

„Rozhodli sme sa nášho syna pokrstiť preto, aby mal akúsi duchovnú ochranu. Nie sme prehnane veriaci, ale je to svojím spôsobom aj tradícia, ktorá sa zachovala v oboch našich rodinách,“ vysvetľuje dôvody Peter Kováč, ktoré ho viedli k rozhodnutiu nechať svojho dnes už šesťročného syna Petra pokrstiť na Petra Adama.

„V našej krajine nie je ani mysliteľné, že by rodičia svoje dieťa nepokrstili. Írsko bolo odjakživa silne katolícke a zostalo to tak až do dnešných čias. Krst je uvedením do života s Bohom, je očistením a zároveň prísľubom, že človek príde po smrti k vykúpeniu,“ opisuje vzťah Írov ku krstu James O´Reilly z Dublina.

Večný život

„Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“, stojí v Biblii. Krst však nie je len cesta, ako svojmu dieťaťu zaistiť večný život. Má oveľa viac významov. Obliatie hlavičky novorodenca vodou pri krste symbolizuje zbavenie sa dedičného hriechu, očistenia od neho. Voda ako životodarná tekutina predstavuje sama osebe nový život, ktorý je jej prostredníctvom zasvätený Bohu. Znamená však aj záväzok prijatia kresťanskej viery, ktorý platí tak pre krsteného, ako aj pre jeho rodičov i pre krstných rodičov.

Dnešná cirkevná prax sa takmer výlučne stretáva len s krstom malých detí. Ak sa rozhodne dať pokrstiť dospelý človek, musí jeho odhodlaniu predchádzať viera a záväzok žiť podľa pravidiel kresťanských tradícií.

Záväzok

Ani krst neplnoletých sa neudeľuje nezávisle od viery. Keď si kňaz nie je istý, či rodina žiadajúca o krst dokáže dieťaťu zaistiť kresťanskú výchovu, môže krst odmietnuť. Krstní rodičia na seba berú záväzok, že budú dieťa spoločne s jeho rodičmi vychovávať podľa kresťanskej vierouky a etiky. A sú to práve oni, ktorí v kostole pri obrade vystupujú ako svedkovia a sľubujú, že sa dieťaťu dostane riadnej kresťanskej výchovy.

Súčasnosť prináša v otázke krstu detí dva problémy. Jeden je, že rodičia o krste ani neuvažujú.
Druhý problém spočíva v tom, že žiadatelia o krst dieťaťa majú nedostatočné znalosti týkajúce sa kresťanstva a rovnako aj významu krstného rituálu.

Jedine rodičia

Žiadosť o krst môžu podávať jedine rodičia dieťaťa, žiadni iní príbuzní. Hneď na úvod absolvujú pohovor s kňazom, ktorý by mal krst vykonať. V ňom by mali obhájiť dôvody svojho rozhodnutia. Krst je však veľmi často chápaný ako príležitosť na rodinnú oslavu, jeho pravý zmysel býva potlačený do úzadia.

Krstní rodičia

Rodičia pri samotnom obrade svoje dieťa zastupujú a sú dôležitými aktérmi celého obradu. O krst v kostole verejne žiadajú. Po kňazovi sú to práve oni, kto žehná svoje dieťa na čele krížom, zavrhuje satana a vyznáva sa zo svojej viery. Nemluvňa prináša ku krstiteľnici väčšinou jeho matka. Krstní rodičia držia sviece a dostávajú od kňaza požehnanie.

O krst môže žiadať aj taký pár, ktorého jeden z partnerov nie je katolík. V kostole potom pri vyznaní svojej viery mlčí. Musí sa však zaviazať, že sa pokúsi vychovávať svoje dieťa vo viere, ktorú krstom prijalo.

Prítomnosť krstného otca, matky alebo oboch nie je podmienkou krstu. Sú to však osoby, ktoré si rodičia zvolili ako svojich pomocníkov pri uvádzaní dieťaťa do viery. V minulosti sa predpokladalo, že osoba, ktorá sa stala krstným rodičom, bude mať k svojmu krstňaťu po celý život blízko, a to nielen fyzicky, ale aj duševne. V okamihu smrti rodičov to mal byť práve on alebo ona, kto sa o neplnoleté dieťa postará. Veľká česť
Krstní rodičia sa zvyčajne zúčastňujú aj na prípravnom rozhovore s kňazom, počas ktorého sa určujú „pravidlá hry“ a farár vysvetľuje jednotlivým účastníkom krstu ich úlohy.
„Keď ma brat požiadal, aby som sa stala krstnou mamou môjho malého synovca, bola to pre mňa veľká česť. Som, samozrejme, pripravená byť mu kedykoľvek nablízku a stať sa jeho oporou nielen v otázkach viery,“ hovorí tridsaťročná Zita Špačková, ktorá je odhodlaná podstúpiť rovnaký rituál aj v prípade svojho budúceho potomka.

Kadiaľ vedie správna cesta?

Krst je vhodné vykonať napríklad počas nedeľnej bohoslužby, no nie vždy je takáto možnosť pre zúčastnených prijateľná. Dá sa preto dohodnúť na vykonaní obradu až po skončení omše, pričom kňaz môže vyzvať prítomných veriacich, aby sa na obrade zúčastnili tiež.
Môže na nich demonštrovať život vo viere, zároveň sa kresťania modlia za nového člena cirkvi spoločne s jeho rodinou. Ak neprebieha krst v nedeľu, je dobré dopredu konzultovať s rodičmi biblické čítania, ktoré pri obrade zaznejú.
V prípade, že kňaz žiadosti rodičov vyhovie a vo vykonaní krstu nevidí žiadnu závažnejšiu prekážku, rodičia vypĺňajú krstný zápis. Ak však nastane opačná situácia, je dôležité, aby kňaz rodičom taktne vysvetlil dôvody svojho odmietavého postoja.

Tým totiž dáva rodičom najavo nutnosť opätovného zváženia svojho rozhodnutia a ak na krste naďalej trvajú, je jeho povinnosťou ukázať im, kadiaľ vedie správna cesta a čo by sa malo v ich vzťahu k cirkvi v budúcnosti zmeniť.