Kúpať sa alebo nekúpať s dieťaťom?

Telesný kontakt je pre bábätko a jeho rodičov nenahraditeľný a spoločný kúpeľ je jedným z momentov, keď si ho môžeme dopriať. „Pri dojčatách však musíme byť veľmi opatrní a dbať na ich bezpečnosť,“ hovorí Sandrine Dury, psychoterapeutka špecializovaná na vzťah rodiča a dieťaťa. „Bábätko potrebuje pocit bezpečia, musíme ho správne držať, kúpeľ nesmie byť ani príliš teplý, ani príliš dlhý,“ radí. Ideálne je teda bábätko len ošpliechať, nepredlžovať kúpanie, a ak si ešte chceme vychutnať vzájomné dotyky, tak je lepšie spraviť to po osušení pod ľahkou a teplou prikrývkou, aby neprechladlo.

ČO AŽ DIEŤA POVYRASTIE?

Na to neexistuje žiadna presná rada. Niektoré mamičky rady v tomto príjemnom rituáli pokračujú, iným je to proti srsti. „Každá sme iná, k tejto záležitosti je potrebné pristupovať podľa vlastných pocitov a toho sa držať. Každý rodič berie nahotu trochu inak,“ hovorí Sandrine Dury. Ak dieťa vídava občas rodičov nahých alebo len v spodnej bielizni, napríklad ráno, keď sa chystajú do práce, nahota by mu nemala robiť žiadne problémy. Naopak, pre hanblivejších dospelých, ktorí majú nahotu spojenú len s prísnym súkromím, nie je prirodzené vyzliecť sa a kúpať sa s dieťaťom.

Čítajte tiež:

• Deti a opaľovanie alebo aby leto nebolelo
• Vyvarujte sa mýtov pri starostlivosti o genitálie dievčatiek
• Selfie s bábätkom? Psychológ radí striedmosť!

A ČO HANBLIVOSŤ?

Spoločný kúpeľ by mal byť obojstranným potešením a prirodzenou vecou. Tam by sa nikto nemal hanbiť. Takže ak sa objaví, u dospelého alebo u dieťaťa, je to signál, že by sa s týmto rituálom malo prestať. Zvyčajne v dvoch-troch rokoch sa dieťa začne zaujímať o telesné odlišnosti dospelých. Začne klásť otázky typu: Čo je toto? Ako to, že ja to nemám? Môžem sa toho dotknúť? Samozrejme mu na otázky odpovedáme, ale jeho bezprostredná zvedavosť nás môže zároveň priviesť do rozpakov, to je úplne prirodzené. Nie je potrebné sa tým nejako zvlášť trápiť, proste to treba vziať ako signál, že je čas s kúpacím rituálom prestať.

VŠÍMAME SI REAKCIE

V niektorých prípadoch dá dieťa samo svojím správaním najavo, že je mu spoločné kúpanie nepríjemné. Môže ísť len o malé náznaky, ktoré si všimne len pozorný rodič. Napríklad si občas zakrýva svoje pohlavie, vyhýba sa telesnému kontaktu aj pohľadu na nahého dospelého. Ten by mu mal príznaky hanblivosti vysvetliť s tým, že je to úplne normálne, že jeho telo patrí len jemu a že nikto nemá právo mu vnucovať, aby s ním robil to, čo sa mu nepáči.

KONIEC SA PRIHLÁSI SÁM

„Koniec spoločného kúpania sa zvyčajne dostaví spontánne, proste už to nebude ono, také príjemné a samozrejmé ako predtým,“ hovorí Sandrine Dury. Nedá sa presne stanoviť, v ktorom veku sa to stane, zvyčajne v tom predškolskom, v piatich alebo šiestich rokoch, keď dieťa začína pociťovať istý ostych voči opačnému pohlaviu. Táto nová situácia ho vedie k tomu, aby si viac uvedomovalo vlastné telo aj telá svojich rodičov. Aj keď nebude vysielať žiadne signály, je dobré v tomto veku so spoločným kúpaním skončiť.

SLOBODA VO VANI SI ŽIADA PRÍSNY DOHĽAD

Zatiaľ čo niektoré mamičky si užívajú spoločnú vaňu s bábätkom, iné uprednostňujú, naopak, „slobodné“ kúpanie bábätiek. Ide o to, nebrániť dieťaťu v pohybe ležadlom na kúpanie, prípadne ho nezväzovať malým priestorom vaničky, ale dopriať mu voľný pohyb vo vani, prípadne v sprchovacom kúte. Je však potrebné dodržiavať isté zásady. „Predovšetkým by bábätko nemalo byť ani na sekundu bez dohľadu dospelého, starší brat alebo sestra nestačí,“ hovorí propagátorka tejto metódy, detská fyzioterapeutka Michèle Forestierová.

AKO NA TO

Dieťa položíme do vane alebo vaničky v sprchovacom kúte na chrbát, voda by mu mala siahať len po uši (je to zhruba 5 cm vody). Dieťa nijako nepridržiavame, môžeme mu však nechať ruku položenú na brušku, skôr pre vlastný pocit, že je bábätko v bezpečí. Môžeme podeň položiť aj podložku do vody, ale nie je to nevyhnutné. Nemusíme sa báť ani neskôr, keď sa bábätko naučí samo obracať na brucho. „Dieťa sa dokáže udržať so zapretými rukami, samozrejme, musíme naň dávať pozor,“ hovorí fyzioterapeutka.

VŠETKO MÁ SVOJE PLUS AJ MÍNUS

Týmto spôsobom je kúpanie možné začať u dvojmesačného bábätka. Veľmi to pomôže jeho motorike, zvykne si na vodu a je to aj ekologické vzhľadom na úsporu vody. Pre rodiča, ktorý dieťa kúpe, je zase výhodou, že má obe ruky voľné. Zvlášť keď je dieťa ťažšie, tak sa niektoré mamičky sťažujú, že ich bolia kríže, keď ním musia manipulovať vo vaničke. Samozrejme, existujú aj nevýhody. Musíme sledovať, aby voda nevychladla, prípadne ju trochu vypustiť a pridať teplú, a tiež občas telíčko dieťaťa poliať, pretože nie je celkom ponorené. Miestnosť by mala byť dobre vyhriata. Navyše by sme mali počítať s tým, že dieťa bude špliechať a voda bude všade. Ale čo už je to za problém, keď si dieťatko bude kúpanie užívať?