Majka ve 31. tt – Exkurzia v pôrodnici

Už pri vchode na príjem sa mi vynorili spomienky na to, ako rodila moja kamarátka moju krstnú dcéru a ja som ju sprevádzala do pôrodnice. To bol teda jeden z najemotívnejších zážitkov v mojom živote. Bolo to už síce päť rokov dozadu, ale pamätám si to ako včera. Vôbec som sa vtedy nevedela ovládať. Kamoške praskla voda a volala  mi či ju zoberiem do pôrodnice, keďže muža mala na služobnej ceste. Tak som utekala pre ňu do vedľajšieho domu, kde už nachystaná s taškou na mňa čakala. Ja som kričala a plakala a ona ma ukľudňovala.

Všetko mi padalo z rúk a celá som sa triasla a ona si úplne pokojne rodila. Doteraz sa smejeme na tom, ako som si ja vytrpela jej pôrod, ale verte mi, vtedy mi do smiechu nebolo. Teraz mi sľubuje že mi to vráti a ona bude tá, čo bude hučať a panikáriť a ja ju budem ukľudňovať. No bodaj by to tak bolo, aj keď len cez telefón, pretože so mnou pôjde rodiť môj muž. Teda, aspoň v to verím, dúfam že nebude niekde odtramtárený. To by som asi bez neho ani nešla. Ale vzhľadom na to že sme spolu 24 hodín denne, 7 dní v týždni, tak nám sa to nemôže stať (inak toto bývajú vždy posledné slová pred tým ako sa to niečo stane). Tak vrátim sa k tej  exkurzii.

Pani nás previedla od príjmu cez všetky miestnosti ktoré budeme musieť navštíviť pred tým, ako sa dostaneme na pôrodnú sálu. Najprv sme boli v miestnosti kde nás vyšetria, prezlečieme sa, spravia nám klystír, dajú nám CTG pásy na bruško a potom sme išli na poschodie, kde sa za obrovskými dverami nachádzala pôrodná sála so štyrmi pôrodnými boxmi. Ale neboli to také boxy ako som si predstavovala, že len nejaké lehátka oddelené plachtou, boli to normálne štyri miestnosti s pôrodnými stolmi a pôrodnými kreslami. V jednej bol dokonca aj rohový gauč kde si môže otecko oddýchnuť.

Pozreli sme si vzdycháreň, potom tú miestnosť kde sa po cisárskom reze ešte dve hodinky oddychuje a nakoniec sme prešli okolo novorodeneckého oddelenia a oddelenia šestonedelia až von. Motali sme sa tam vyše hodinu, pretože sme mali každá veľa otázok, ako vždy, ale som rada že som všetky tie miestnosti preskúmala. Teraz mám taký o trošičku bezpečnejší pocit, že idem do niečoho čo som predsa len už videla. Dozvedela som sa, že keď chcem môžem si vypýtať aj rajský plyn, samozrejme za poriadne vysoký poplatok, tak mi hneď napadlo, že to bude skôr asi potrebovať môj muž, ale pani sestrička povedala že nie, to je len pre maminky.

Čítajte tiež:

• Ako liečime chrípku a prechladnutie v tehotenstve
• Zázračné ráno: Spôsob, ako začať deň bez stresu
• Máte dvojčatá? Jasajte!

Menšie obavy z pôrodu

Ako som tam v tých pôrodných sálach videla všetky tie nástroje, kreslá, postele, pomaly mi začalo dochádzať že vlastne už za pár týždňov to všetko absolvujem. Nie že by som sa bála bolesti, alebo cisárskeho rezu (o tom mám už napozerané videá a beriem to ako normálku), ale prichytila som sa pri myšlienke, čo ak… Predsa len rodiť dvojičky je rizikovejšie ako rodiť jedno dieťa. Môže sa všeličo počas pôrodu stať. Čítala som, že pri pôrode dvojičiek je až o 20% vyššia úmrtnosť mamičiek. Možno som teraz troška morbídna, ale napadne mi všeličo a nech mi žiadna mamička netvrdí, že jej také niečo ešte nenapadlo. O nič viac mi na pokoji v duši nepridal fakt, že len ja osobne poznám dva prípady, kedy pri pôrode dvojičiek zomrela mamička a pri jednom z nich dokonca aj jedno bábätko.

Viem tieto myšlienky rýchlo zahnať, len niekedy ma troška prekvapia. No potom si vždy poviem, že predsa pri mne bude môj muž a pri ňom sa nebojím ničoho. Viem že všetko dobre dopadne a o chvíľku si budeme niesť z pôrodnice dve krásne zdravé detičky vo vajíčkach, ktoré mám už pre ne nachystané a vystlané teplými dekami a fusakmi. Veľmi sa teším keď ich už budem držať v náručí a spolu s mojím mužom si ich budeme tulinkať v našom posteľovom kráľovstve.

Majka je v 31. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?

Zdroj: sofiafoto.sk