Mami, mne sa tam nechce alebo problémy so škôlkou
Niekedy si všetko pekne naplánujeme, ale realita je iná. Mamička sa chystá opäť nastúpiť do práce, jej trojročný človiečik do škôlky. Ale bum! Dieťaťu sa v škôlke nepáči a celá rodina je z toho nešťastná. Čo robiť? Možné postupy – tak aby daná situácia bola pre dieťa čo najmenej traumatizujúca – dokladujú nasledujúce príbehy.
Zdroj: archiv redakce
Prvý príbeh
Inak veľmi skúsená pani učiteľka mi už koncom septembra odporučila na vyšetrenie chlapčeka, ktorý sa napriek všetkým výchovným opatreniam nemohol v škôlke adaptovať. Nevychádzal s deťmi, neposlúchal pani učiteľky, hrozilo nebezpečenstvo, že si ublíži. Rodičia to každodenne konzultovali s učiteľkami, doma spolu rozoberali, Kajovi dohovárali, nič nepomáhalo.
V poradni som zistila, že Kajo je veľmi inteligentný chlapec, ktorý viac než štyri roky vyrastal ako milovaný jedináčik. Na jar sa mu narodila sestrička a on nadobudol pocit, že je odstrčený. To umocnil aj nástup do škôlky. Podotýkam, že ide o skutočný prípad, nie modelovú situáciu. Na sestričku Kaja pripravovali, dokonca sa na ňu tešil, kým sa nenarodila, nikto ho po jej narodení nemal menej rád, objektívne sa mu rodičia ani starí rodičia nevenovali menej a do škôky musel, lebo bol predškolák. Jednoducho sa to tak nakopilo a pre citlivého, hyperaktívneho chlapčeka to nebolo prijateľné. Kajo dochádzku do škôlky na štvrť roka prerušil. Užil si starostlivosť mamičky aj sestričku a na jar sa vrátil do škôlky, kde sa takmer s úľavou zapojil do kolektívu vrstovníkov. Nikedy je potrebné zvoliť aj takýto radikálny rez než v dieťati živiť traumu. A dúfam, že z príbehu bolo zrejmé, že nešlo o zlyhanie žiadnej zúčastnenej osoby.
Druhý príbeh
Energická mamička lekára takmer s ospravedlnením priviedla do poradne dievčatko, ktoré robí neskutočné scény, keď má ísť ráno do škôlky, večer predtým zle zaspáva, v škôlke robí matke scény. Potom sa však hrá a všetko je v poriadku. Matka rozprávala, ako pracuje len určitý počet hodín, aby nestratila kontakt s odborom a zároveň sa mohla venovať dcére, že ani do tej škôlky nemusí chodiť každý deň, tak prečo jej to robí? V rozhovore sme prebrali rituály rodiny, áno: otec aj starí rodičia chodia do práce denne, vzťahy sú v poriadku, áno: s ockom je vlastne len cez víkend, vždy sa naňho veľmi teší, aj na dedka. Dohovorili sme sa s matkou, že zariadi, aby Barborku ráno do škôlky vozil jej ocko alebo dedko. Pri matke totiž mala pocit, že ona do práce nemusí a len ju odkladá do škôlky, zatiaľ čo by mohli byť spolu. Skutočne to zafungovalo. Ranné aj večerné scény prestali a rodina bude mať raz o čom s úsmevom rozprávať.
Na záver
Všetko je individuálne. Chlapček z prvého príbehu bral nástup do škôlky ako krivdu, ktorá vznikla nechcenou, ale úplne prirodzenou zhodou okolností. Modelová situácia by bola, keby nebol na sestričku pripravovaný, keby sa potom skutočne ocitol na vedľajšej koľaji, keby… aké je to zložité. Reálne veci tu nehrali hlavnú rolu, dôležité boli pocity dieťaťa.
Druhý prípad je ešte individuálnejší. Barborka (opäť to bolo veľmi inteligentné dieťa), dalo by sa povedať, matku vydierala. A jej matka to pritom mala tak dobre vymyslené. Zohnala si prácu na skrátený úväzok (iste nie ľahko), aby mohla byť s dcérou čo najviac. A nakoniec skončili v poradni, lebo to nefungovalo.
Na Babywebe tiež nájdete:
Vývoj reči a vstup do škôlky
Musí do škôlky – ako mu to vysvetliť?
Vývoj reči a televízie
Koľko stojí škôlka?
