Mamička Kristina – Čo s plačúcim bábätkom?

Evelíne sa za ten čas zaguľatili líca a pomaličky, ale isto je vidieť ako priberá na rukách a nohách. Už nám aj povyrástla, čo vidieť vtedy, ked‘ má látkové plienky. Tie sú hrubšie ako jednorazové, a preto len veľmi tesne zapneme zospodu overal alebo body najmenšej veľkosti.

Okrem toho jej zosilnel hlas. Ked‘ kričí a manžel sa náhodou vracia domov, z tretieho poschodia ju počuje dole na ulicu aj pri zatvorenom okne. Iné zasa tvrdia susedia zhora, ktorých som minule stretla vonku a boli prekvapení, ked‘ som povedala, že ju už máme doma mesiac. Vraj ju nie je počuť. No majú len šťastie, že nekričí v noci, ale len doobeda a podvečer, ked‘ sú v práci alebo majú zapnutý televízor.

Počuť bábätko plakať je ťažké. A stále sa ešte stáva, že neviem, čo ju trápi. Zistiť to je niekedy asi vecou, ktorá prekračuje aj tú najcitlivejšiu materksú intuíciu. Naučila som sa už rozoznať, kedy ju niečo tlačí v brušku a je treba jej pomôcť dostať to von. Niekedy však plače d’ale. Nie vždy jej totiž stačí prsník, niekedy začne plakať aj napriek tomu, že ho má v ústach.  Len postupne som zistila, že niekedy chce zaspať len tak na rukách a niekedy chce, aby som ju už položila. Párkrát sa mi stalo, že som si len odskočila na záchod a ked‘ som sa vrátila, už spala. No nemyslím, že vtedy brala do úvahy môj chrbát a unavené ruky. Trafiť sa do jej nálady však znamená vypočuť si jej hlasný nárek. Hoci veľa nekričí, aj tá chvíľa jej nespokojnosti a nešťastia stačí na to, aby som sa cítila mizerne.

Čítajte tiež:

• Rozoznajte 5 odtieňov detského plaču
• Šestonedelie? Buďte čo najviac s bábätkom
• Najčastejšie problémy pri dojčení

Našťastie v noci vie zaspať rýchlo aj ona, aj ja. Ona preto, že je najedená, prebalená a ukolísaná bud‘ na mojich rukách alebo potom v kolíske, ja hlavne od únavy. Za tie štyri týždne sme si prešli rôznymi nocami, no teraz sa jej spánkové intervaly ustálili na dvoch až troch hodinách. Raz dokonca prespala päť hodín, no za cenu precikanej plienky a prezliekania, pri ktorom sa zobudila a bolo ju treba dlhšie uspávať. Kojenie, prebľaovanie a uspávanie zaberie zvyčajne hodinu, no posledné dni jej stačilo nechať sa po prebalení krátko podržať na rukách, aby znova tuho zaspala. Také niečo sa však cez deň ešte nestalo. Ja bývam v noci z celého dňa stále tak unavená, že mi nerobí problém zaspať hned‘ po nej.

Celkovo sa po štyroch týždňoch nad’alej cítim ako naozajstná mama. Nie vždy mám čas sa osprchovať alebo si umyť zuby. Nie každý deň stihnem niečo navariť a aspoň raz do týždňa si objednám pizzu. A ak už varím, občas sa stáva, že na to jednoducho zabudnem a všetko mi prihorí. Skrátka, som tu pre bábätko a to ostatné ešte nejaký čas musí ísť bokom. No čím viac poznám to svoje bábätko, stále viac ma to baví.