Mamička stále plače

Prvou možnosťou je, že potomok sa ešte nenarodil. Vtedy by som z plaču veľkú tragédiu nerobil. Tehotenstvo je obdobie veľkej hormonálnej nerovnováhy a hormóny sú látky, ktoré sa priamo podieľajú na fungovaní mozgu. Je preto možné, ba pravdepodobné, že vaša partnerka podlieha náladám, ktoré prichádzajú z ničoho nič a rovnako záhadne odznievajú. Tehotenstvo je ako psychotropná látka. Ak ste sa niekedy opili a dostali sa do plačlivej fázy, spomeňte si na to a budete mať pre tehotenský plač pochopenie.

Aby ste nebrali tento odstavec ako alibi, ubezpečte sa, či na jej nálade nemáte nejaký podiel (ak sa každý deň vraciate domov opitý a mlátite ju ako psa, tak by som jej uplakanosť nepripisoval tehotenstvu, ale to určite nerobíte).

Popôrodné blues

Druhou možnosťou je, že váš potomok je čerstvo na svete. Tým čerstvo sa myslí asi tak šesť týždňov. Tomuto obdobiu sa hovorí šestonedelie a je to akýsi kritický čas na to, aby sa rodina zžila s novým členom. Organizmus mamičky prekonal pomerne dramatickú zmenu (pôrod) a musí si zvykať na novú situáciu. Rozbieha sa laktácia, a ak sme tvrdili, že tehotenstvo s hormónmi máva, tak šestonedelie je úplný hormonálny uragán. Musíte byť trpezliví a musíte dokázať prejaviť porozumenie a dostatočnú pevnosť, pretože vaša partnerka bude chvíľami pomerne nesvoja.

Vo výnimočných prípadoch sa v šestonedelí môžu objaviť reakcie pre dieťa nebezpečné, ktoré sú spojené so zlým posudzovaním reality a môžu vyústiť do úplne neadekvátneho správania. To sú však naozaj zriedkavé prípady.
Ak máte pocit, že vaša partnerka sa správa tak, že môže ohroziť seba alebo dieťa, nebojte sa vyhľadať pomoc lekára alebo psychológa. Čo je však nepomerne častejšie, sú stavy, ktoré nazývame popôrodné blues. Prihodia sa väčšine žien po pôrode a sú reakciou naň. Väčšinou zmiznú do dvoch týždňov. Ak je vaša partnerka smutná alebo podráždená dlhšie ako dva týždne, hovoríme o popôrodnej depresii, čo je porucha prejavujúca sa záchvatmi úzkosti, pocitmi nedostatočnosti, strachom, že ublíži sebe alebo dieťaťu. Aj v tomto prípade je dôležité s partnerkou otvorene hovoriť a ponúkať pomocnú ruku, a nebojte sa obrátiť s prosbou o radu na psychológov alebo lekárov.

Plačlivosť pretrváva

Treťou možnosťou je, že vaše dieťa je už staršie ako dva mesiace a partnerka začala byť mrzutá a uplakaná. V tom prípade je prakticky vašou povinnosťou usilovať sa s ňou o tom hovoriť. Nevyčítajte, dávajte najavo záujem a ponúkajte pomoc. Nie je dobré hovoriť zjednodušene a jednostranne (si nejaká čudná, nie?), skôr sa pokúste hovoriť o svojich vlastných pocitoch (zdá sa mi, že si smutná, bojím sa, že sa niečo deje). Môže sa totiž ľahko stať, že partnerkine pocity nesúvisia priamo s faktom materstva, ale môžu prameniť v spolužití s vami, alebo v niečom úplne inom. Nezabúdajte, že vaša partnerka okrem toho, že je matka, má aj iné sociálne roly, ktoré s materstvom interferujú.

A je užitočné nezabúdať na kontext. Keď idete z kina a vaša partnerka plače, tak by som sa jej veľmi nevypytoval, pretože pravdepodobne v nej doznieva film (teda ak ste neboli na Simpsonovcoch… no aj keď…).
Tak vám želám čo najmenej sĺz, a keď, tak tých z radosti nad drobčekom.