Mamičkou na Srí Lanke: Deti od šiestich rokov meditujú

„Po škole ideme na ryžové pole. A cestou si niekde ukradneme mango,“ pošepkala jedna malá Srílančanka druhej. Jedno z tých dievčat, Amanthi, má dnes 40 rokov, má dve deti (13 a 4) a žije v Európe. Spomína na svoje detstvo, ktoré je úplne odlišné od detstva jej potomkov.

VIAC VOĽNOSTI, VIAC ZODPOVEDNOSTI

Na Srí Lanke sa škola zvyčajne končieva okolo 13. hodiny. Autobus odvezie deti domov na vidiek a tam sa rovno utekajú hrať na ryžové polia za domami. Nevadí im, ak je slnko ešte vysoko a je horúco. „Boli sme partia asi desiatich detí a museli sme sa vedieť o seba postarať. Dodnes sme kamaráti. Rodičia boli v práci, tak sme museli všetko zvládnuť sami,“ hovorí Amanthi. Na ryžových poliach, po žatve vysušených slnkom, najradšej hrávali miestnu formu basketbalu. Sem-tam sa partia dohodla, vliezla do cudzej záhrady a odtrhli si tam nejaké ovocie. „Robili sme rôzne hlúposti, ako to deti robievajú, ale dokázali sme byť zodpovední. Paradoxne oveľa viac ako dnešné deti, ktoré rodičia vodia za ručičku, neustále ich strážia a ony sú potom omnoho menej samostatné.“

RITUÁL PRED SPANÍM

Deti na Srí Lanke sa už od svojich šiestich rokov učia jednoduchej forme meditácie. Pomáha im to na upokojenie mysle. Nejde však o nejakú formu prepracovanej meditačnej techniky, ale nenásilný spôsob, ako sa má dieťa stiahnuť do seba a snažiť sa, aby sa mu myšlienky nerozutekali. Mamička Amanthi to so svojou dcérou robievala tak, že od nej chcela, aby počítala do desať a opakovala to dookola celých päť minút. „Ľutujem, že som to nenaučila svoje deti, celkom by sa to pri tom našom stresujúcom živote v meste hodilo.“

Čítajte tiež:

• Mamičkou na Guadeloupe: Bábätku sa bozkáva nožička
• Mamičkou na Kube: Tehotenské kilá sa páčia
• Mamou v Kanade: Pohlavie bábätka prezradí torta

TEHOTNÚ UCTIEVAJÚ JEDLOM

Pri rodinnom stravovaní dostávajú na tanier jedlo najprv deti, potom ženy a nakoniec muži. Deti nemusia zostávať pri stole až do chvíle, kým všetci dojedia. Len čo zjedia svoju porciu, môžu sa ísť hrať. Jedlo má zvláštny význam aj v čase, keď je žena tehotná. Susedia a priatelia žene každý deň prinášajú niečo pod zub ako prejav starostlivosti a pozornosti. A nejde len o sladkosti alebo ovocie, dostávajú aj bežné jedlá, napríklad zeleninové karí v banánových listoch. Žena v inom stave je na Srí Lanke privilegovaná a uctievaná, navyše musí jesť za dvoch.

Deti sú tam zvyknuté konzumovať už odmala veľa korenia. Ako prvý príkrm dostávajú kašičku z ibišteka jedlého, malé banány a papáju, ktorá je prospešná pre trávenie dojčaťa, a tiež čerstvú šťavu z granátového jablka. Väčšie deti sa tešia na kiribath, akýsi puding alebo koláč z ryže a kokosového mlieka, ktorý sa servíruje pri zvláštnych príležitostiach, napríklad na srílandský Nový rok, ktorý sa oslavuje zvyčajne 13. alebo 14. apríla. Na rozdiel od Európy majú na Srí Lanke deti veľké prázdniny v apríli.

MAMIČKY SA RIADIA INŠTINKTOM

Dojčí asi 80 % srílanských mamičiek, zvyčajne podľa toho, ako to dieťa vyžaduje. Je tam zvykom, že malé deti spávajú v izbe s rodičmi. „Spávala som s rodičmi až do svojich dvoch rokov. Zrazili sa k sebe dve alebo tri postele a tam sme spali s bratom, so sestrou a s našimi rodičmi. Bolo to veľmi príjemné.“ Amanthi si na to spomenula, keď sa jej narodilo prvé dieťa, syn Navid. Prvý rok po narodení spal s nimi v izbe, potom ho presťahovali do vlastnej izby. Vyhovovalo im to tak obojstranne. Amanthi konala inštinktívne a veľmi si toto usporiadanie pochvaľuje. „Spomenula som si na svoje pocity, ktoré som mala, keď som spávala s mamičkou. Pripadala som si v úplnom bezpečí a to mi dalo veľmi veľa do života. Je veľmi dôležité cítiť, že vás má niekto tak veľmi rád.“

TRADIČNÝ KÚPEĽ

Na Srí Lanke je tradíciou, že po pôrode sa žena umyje odvarom z listov nika (vitex čínsky). Tento „ker cudnosti“ má svoje miesto v ajurvédskej medicíne, prospešný je práve pre ženy. Listy sa hodia do vriacej vody, tekutina potom slúži na umytie. Traduje sa, že očisťuje telo.