Mamičkou v Kazachstane: Už ročné deti si pochutnávajú na kaviári

Do troch rokov sa mamičky svojim deťom naplno venujú. Nejestvuje nejaký jednotný štýl výchovy, lebo Kazachstan je krajina veľkých rozdielov, preto závisí od toho, kde deti vyrastajú. Či v horách, kde ich učia lyžovať už od dvoch rokov aj pri teplotách mínus tridsať stupňov, alebo v tajge, stepi, či pri Kaspickom mori. Tradície však dodržiavajú všade.

Prvé strihanie v 40 dňoch

Pre všetky kúty Kazachstanu platí jedno pravidlo: po pôrode zostáva mamička bezpodmienečne doma. Môžu ju navštíviť len jej najbližší, ale nepustia k nej ani priateľov, ani vzdialenejších príbuzných.

Po 40 dňoch od pôrodu sa zorganizuje veľká oslava s jedlom a tancom. Oslávencom je bábätko, každý z účastníkov mu striebornou lyžičkou naleje na hlavičku trošku vody a ako sudička mu čosi popraje do života. Tiež mu prvýkrát strihajú nechty a vlásky, ktoré preň uchovajú spolu s prvým oblečením v špeciálnej taštičke a dostane ich k osemnástym narodeninám ako spomienku na útle detstvo.

Počas tejto oslavy sa servíruje tradičné jedlo nazývané „bešbarmak“, čo je konské alebo baranie mäso varené s cestovinami. Konzumuje sa rukami a deti tento pokrm zbožňujú. Tradične mäso krája na porcie a rozdáva otecko. Chlapci jedia uši zo zvieraťa, aby lepšie počuli, dievčatá mäso z chrbta, aby boli usilovné a vytrvalé. Pre najmladších je určené srdce a obličky.

Pestrofarebný tanier

„Bola som rada, že Sofia odmalička vyrastala v Európe,“ zveruje sa Laura. Sama tak unikla hustým polievkam s baraninou, ktoré varia dojčiacim matkám u nich doma. Tam by nemala na výber a musela by zjesť, čo by jej pripravila jej matka.

Starším a skúsenejším sa tam neodporuje. Na podporu dojčenia sa tiež musí veľa piť – kobylie alebo ťavie mlieko a čierny čaj. Keď v šiestich mesiacoch začala Laura svojmu dievčatku dávať príkrmy, riadila sa radou svojou sestry: na tanieri by malo byť niečo biele, zelené, žlté a červené, a to v tomto poradí.

Takže Laura servírovala svojej dcérke fenikel a zemiaky, zelené a žlté cukety, potom paradajky a červené papriky. Podobne to spravila aj s mäsom. Ako prvé ponúkla Sofii kuracie a biele rybie mäso, neskôr konské a hovädzie.

„Keď som bola malá, mojím najobľúbenejším jedlom bol chlieb s maslom a s kaviárom z jesetera,“ spomína Laura. V Kazachstane je bežné, že deti tam jedia kaviár už od jedného roka. Nie je tam taký drahý, taký luxus ako inde vo svete.

Dieťa patrí celej rodine

„A skutočne ti tu nebudem prekážať?“ spýtala sa Laury jej talianska svokra, keď chcela syna a nevestu navštíviť a pár dní u nich pobudnúť. Mladú ženu z Kazachstanu to prekvapilo, pretože u nich sa matka alebo svokra na niečo také nepýta a rodinu „mladých“ automaticky pokladá za svoju a môže tam kedykoľvek vkročiť.

Zvlášť po narodení bábätka sa obe staré mamy striedajú v starostlivosti o domácnosť aj o dieťa, keď si mladá mamička potrebuje oddýchnuť. Berú to ako samozrejmosť, ktorá prechádza z generácie na generáciu. Preto Lauru zarazilo, že ženy v babičkovskom veku na Západe žijú vlastný život a starostlivosť o vnúčatá neberú ako prioritu. Zapáčilo sa jej to.

Domáci recept: Proti novorodeneckým kolikám používajú v Kazachstane odvar z fenikla a harmančeka. Bábätku z neho dajú pár kvapiek pred každým dojčením a pije ho aj mamička.