Mamičkou v Južnej Afrike: Deti jedia, keď samy chcú

„Tvoje deti hovoria len po francúzsky?“ čudujú sa juhoafrické kamarátky Zentie (35), ktorá sa z rodnej Pretórie odsťahovala do Francúzska. V Juhoafrickej republike existuje 11 úradných jazykov a každý tam hovorí prinajmenšom dvomi alebo tromi.

Zdroj: Shutterstock.com

„Ja sama som hovorila po anglicky s matkou, po nemecky s otcom a afrikánčinou s kamarátmi. Neskôr som tam pracovala v nemocnici, tak som sa naučila ešte zulu a sothčinu, dva najdôležitejšie africké jazyky,“ hovorí urologička Zentia, mamička dvoch detí (5 a 3). So svojimi potomkami hovorí ešte po nemecky, aby zachovala kontinuitu po svojom otcovi. Juhoafrická republika aj po konci apartheidu zostáva rozdelená. Angličania, Afrikánci aj Afričania žijú oddelene, je len málo zmiešaných párov. Rozdiely medzi bohatými a chudobnými sú obrovské. Je vylúčené, aby ľudia z rôznych sociálnych vrstiev žili spoločne v jednej štvrti. Každá skupina si prísne udržuje svoju kultúru a tradície.

Voľný čas si deti organizujú samy

Zentia vyrastala v belošskej štvrti Pretórie medzi Angličanmi a Afrikáncami. Všetci v susedstve mali veľký dom s bazénom, deti mohli byť ustavične vonku, rodičia im voľný čas príliš neorganizovali. Matky sa často navštevovali, aby sa porozprávali, a brali deti so sebou, aby sa pri tom nejako zabavili. Juhoafrické mamičky sa nenáhlili do práce, zostávali doma s deťmi. Matka bola so Zenthiou doma do jej štyroch rokov, nebolo to nič nezvyčajné. Potom dievčatko posielala do škôlky, ale len na dva dni v týždni a aj to len poobede. Od siedmich rokov šla do školy. V súčasnosti sa tam mamičky vracajú do zamestnania omnoho skôr, čo je pre takú konzervatívnu spoločnosť dosť veľká zmena. Vyučovanie sa končí o jednej poobede, a tak si pracujúca matka musí nájsť nejakú paniu na opatrovanie. V Južnej Afrike to nie je ani ťažké, ani drahé.

Čítajte tiež:

Barbecue už odmala

Nad dodržiavaním nejakého presného obedového harmonogramu si v Južnej Afrike hlavu nelámu. Deti jedia, keď sú hladné, nedostávajú desiatu, neobedujú ani nevečerajú v presný čas. Od šiestich mesiacov im mamičky dávajú mäso a to im veľmi chutí. Neskôr bývajú favoritom detského jedálnička tradičné afrikánske klobásy so sušeným koriandrom. Juhoafričania nemôžu existovať bez barbecue, takže deti si zvykajú na grilované pokrmy už odmala. Prvým detským jedlom býva tamojšia kukuričná kaša, ktorá sa podáva ku grilovanému mäsu. Deťom sa pripravuje aj s cukrom a mliekom. Zenthia si túto tradíciu prispôsobila, jej deti raňajkujú polentu alebo ovsenú kašu. V škole v jej rodnej zemi deti nemajú jedálne a obedujú doma. Väčšinou to býva jednoduchý sendvič, žiadne zložité jedlo. Ale na maškrtenie si tam deti potrpia.

Tradičná úcta k rodičom

Medzi rodičmi a deťmi sa v Južnej Afrike udržujú skôr tradičné vzťahy, často v nich chýba spontánnosť. Ale rodičia svojich potomkov neokrikujú, nepoužívajú ostré slová. Predovšetkým Afrikánci a Afričania majú v krvi tradičný rešpekt k starším, dodržujú sa pravidlá správania a disciplína. Zachováva sa hierarchia, v rodine má každý svoje miesto. Na ženu tam pripadá štatisticky 1,3 detí, 32 % dojčí predovšetkým prvý polrok.