Mária sa stala zmyslom života

Bola som asi v siedmom mesiaci tehotenstva, keď mi zrazu zavolali do práce, že moju mamičku odviezla sanitka do nemocnice. Už dlho sa síce liečila na silnú cukrovku, no tentokrát sa jej stav ešte viac skomplikoval… Diagnóza bola krutá a šokujúca. Rakovina… V našej rodine zavládol neskutočný smútok, bolesť. Stále dookola sme si všetci kládli rovnakú otázku: „Prečo?! Veď má len 50 rokov!“

Túžba vidieť svoje vnúča
Viete si predstaviť, ako veľmi táto správa zasiahla aj mňa. Jedine malý drobček v brušku mi dával silu ísť ďalej a zvládať psychicky náročné návštevy v nemocnici. Moja maminka bola vždy slniečkom a putom celej rodiny. Dokonca aj nutné chemoterapie zvládala statočne a práve ona bola tým človekom, ktorý nás ostatných utešoval. Túžba žiť a uvidieť svoje prvé, vytúžené vnúča jej nedovolila vzdať sa bez boja.

Dievčatko sa bude volať po svojej starej mame
Nadišiel deň pôrodu a mne sa narodilo krásne, zdravé a ružovučké dievčatko. Na vysnívané meno Veronika som ani nepomyslela. Dcérka dostala meno po mojej mamičke – Mária. Svoje rozhodnutie som neoľutovala. Nikdy nezabudnem na šťastný výraz v mamičkinej tvári, keď po prvýkrát mohla popestovať na rukách svoju vnučku a zároveň sa dozvedela, že sa volá ako ona. Maruška…

Maruška dodávala silu
Dcérka sa od prvého momentu stala babičkiným miláčikom a doslova ju držala pri živote ešte neuveriteľných 6 rokov. Napriek ďalším zdravotným komplikáciám, s ktorými denne bojovala, Maruška bola jej hnacím motorom, radosťou, svetielkom. Naša maličká babku taktiež zbožňovala a každé pohladenie jej vrátila svojou úprimnou láskou.

Žiaľ, moja mamička tu už medzi nami nie je, ale som šťastná, že dcérka po nej zdedila nielen meno a nádherné modré oči, ale aj dobrú a láskavú povahu.

Alena