Máte doma hyperaktívne dieťa? Potrebuje pokojné zázemie

Na začiatku je potrebné uvedomiť si, že hyperaktivita alebo presnejšie porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD – Attention Deficit Hyperactivity Disorder) nie je choroba, ktorá by sa dala liečiť podávaním medikamentov. Ide o neurovývojovú poruchu, vrodenú odlišnosť vo vývoji centrálnej nervovej sústavy. Jej príznaky ju predurčujú na to, aby bola neprehliadnuteľná, to však neznamená, že by malo byť postihnuté dieťa vytrhnuté z detského kolektívu a bežného prostredia. Takéto dieťa potrebuje len upraviť režim, postaviť ho na ustálených postupoch a rituáloch, ktoré si deti zafixujú a pomôžu im plniť úlohy. Nehľadáme pred dieťa úľavu, ale len iné, jemu zrozumiteľné cesty k úlohám.

Nastavíme mantinely pokoja a ticha

Z blízkosti dieťaťa odstránime všetko, čo by ho lákalo k činnostiam, ktoré by v ňom stupňovali nežiaduci nepokoj. Schováme lopty, hlučné hračky, stíšime televíziu. Neodstrihneme však dieťa od zábav, ktoré patria k jeho veku, nejako zásadne.

„Niektoré z týchto hier sú súčasťou detského sveta a bez nich by dieťa mohlo zažívať frustráciu. Musíme to posúdiť individuálne, podľa toho, ako na dieťa pôsobia. Ak sú príliš rušivé, tak ich vyradíme.“ Odporúča detská psychologička Nathalie Francová. Rovnako varuje aj pred hlasnými výmenami názorov medzi rodičmi a ostatnými súrodencami.

Z detskej izby odstránime aj predmety, ktoré by mohli dieťa vytrhávať zo sústredenia. Pracovný stôl „očistíme“ od všetkých zbytočností, necháme tam len puzdro s pár ceruzkami. Úsporný režim by mal panovať aj v škole, dieťa by nemalo sedieť blízko okna alebo medzi spolužiakmi, ktorí sú nepozorní a rušiví. Ideálne miesto býva hneď pri tabuli.

Časový rozvrh prispôsobíme jeho potrebám

Dieťaťu pomáha domáci „cestovný poriadok“, teda vstáva sa a chodí spať stále v rovnakom čase a fixný je aj čas stravovania. „Tieto deti patria k tým, ktoré chodia spať neskoro a neskoro aj vstávajú. Nemá zmysel nútiť ich, aby chodili spávať skôr, to celú situáciu len zhorší,“ radí psychologička. Odporúčame nechať deti hodinu predtým, ako sú zvyknuté zaspávať, v izbe samotné, aby si mohli čítať alebo sa v pokoji hrať. Takže dajme tomu o 20:30 im začne plynúť tento čas, o 21. hodine ich uložíme do postele a o 21:30 zhasíname. Čas je, samozrejme, individuálny.

Na domáce úlohy vyčleníme napríklad trikrát dlhší čas, pretože dieťa, ktoré sa zle sústredí, potrebuje prestávky. Rozhodne ho nemôžeme nútiť sedieť dlho na jednom mieste, to je kontraproduktívne. Navyše pri monotónnej činnosti jeho pozornosť klesá. Malé prestávky sú vhodné zhruba každých 10 až 20 minút. Občas je tiež potrebné zmieriť sa s tým, že dieťa úlohu nedokončí, že to skrátka nie je v jeho silách. Niekedy sa oplatí požiadať učiteľa, aby mu zadával úlohy na dlhší čas, doma si ich neskôr rozloží podľa toho, ako ich bude zvládať.

Čítajte tiež:

• Nálepkou hyperaktívny sa zbytočne plytvá
• Ani víťaz, ani porazený: Gordonova metóda pomáha komunikácii medzi rodičmi a deťmi
• Dieťa robí zle! Prečo?

Jasne vysvetlíme pravidlá

Zabúda doma zošity, lieta po schodoch, vláči ruksak po zemi… Opakuje sa to neustále dookola, všetkým to už lezie na nervy okrem hlavného aktéra, ktorý to všetko nerobí naschvál, ako by sa to nezasvätenému mohlo zdať. Určite pre okolie nie je jednoduché udržať nervy na uzde a často strácame nádej, že sa to niekedy zlepší.

Skúsime nepoľavovať a opakujeme dieťaťu stále dookola, čo a ako má robiť. Ak je to možné, hlavne v pokoji a tak, že si k nemu čupneme, aby sme boli na jeho výškovej úrovni. Chybou je výstražne sa nad nám vyvyšovať. Vyhýbame sa jednoduchým príkazom: „Nerob to.“ Skôr dieťaťu vysvetlíme, prečo a ako má čo robiť.

Skúsime mu pomôcť nejakými názornými pomôckami. Pomáhajú pri deťoch približne do 10 rokov. Nalepíme na rizikové miesta rôzne piktogramy, z ktorých bude jednoznačne jasné, čo má spraviť. Môže ísť napríklad o zakrútenie viečka od zubnej pasty alebo zatvorenie vodovodného kohútika.

Chváliť je prínosnejšie, ako trestať

Hnev a tresty nemajú žiaden efekt alebo skôr ten negatívny. „Riskujete tým, že sa roztočí špirála straty sebadôvery a odvahy dieťaťa,“ hovorí psychologička. Radí sústrediť sa viac na úspechy ako na prehry. „Deti trpiace touto poruchou potrebujú chváliť viac ako iné.“ Ak zabudne napísať úlohu, nerobíme z toho vedu, ospravedlníme ho a nabudúce na to dáme pozor. Naopak, ak prinesie jednotku, pochválime ho a rovnako to spravíme aj za iné úspechy. Je to dôležité pre motiváciu.

Chváliť môžeme dvojakým spôsobom. Jednak okamžite, nejakou malou odmenou, necháme ho napríklad vybrať si nejakú sladkosť. Druhý spôsob znamená zbierať body za to, keď dodrží všetky pravidlá. Je na to možné vyhradiť napríklad víkend. Rodičia musia vyberať bodované činnosti citlivo, podľa kapacity dieťaťa, nezavaliť ho celým priehrštím, ale sústrediť sa na to podstatné.

Rada mamičky Silvie: Pri synovi (12) sa mi osvedčila kuchynská minútka. Mohol sledovať, ako beží čas, a pripraviť sa na skončenie tej-ktorej aktivity. Samozrejme to nefungovalo vždy, ale v bežnom dennom programe nám to dosť pomohlo. Keď bol malý, tak som sa vždy bála, že doma spadne zo schodov. Tak som ho naučila, aby sa kĺzal po zadočku. Neskôr, keď bol väčší, tak sme mali dobrú skúsenosť s trampolínou na záhrade.