Metóda ContaKids rozpumpuje deti aj rodičov

Tanečnica Suzanne Meyer si v Paríži otvorila kurzy, ktoré niečo také umožňujú. Nejde o žiadne tancovanie ani cvičenie s deťmi, ako ho poznáme. Táto pohybová aktivita je založená na fyzickom kontakte rodičov s deťmi. Metóda ContaKids, ktorá je obľúbená napríklad v Holandsku, má rôznorodý prínos.

Niečo iné ako doma

„Nebojte sa, nebudeme tancovať,“ upokojuje Suzanne trochu nedôverčivo sa tváriaceho otecka, ktorý prišiel do kurzu so svojím malým synom. ContaKids je určené pre deti od dvoch do štyroch rokov, samozrejme, s výnimkami, pretože aj niektoré mladšie sú na tom pohybovo lepšie ako ich rovesníci. Deti sú v priestrannej, bezpečnej a primerane vyhriatej miestnosti ako ryby vo vode. Skáču, behajú, váľajú sa. „Bývame v malom byte a takýto veľký priestor, to je proste geniálne, užívame si ho všetci traja. Navyše neexistuje príliš veľa aktivít, ktoré by človek mohol robiť vnútri s takýmito malými deťmi,“ hovorí Thomas, ktorý prišiel so svojou manželkou a štvorročnou dcérkou Mathildou.

Nie výkony, len zábava

„Najdôležitejšie je, aby naše stretnutie prebehlo v pohode. Žiadny stres, žiadne výkony, žiadne nútenie sa do niečoho. Ukážu vám, čo budeme robiť, deti to môžu robiť s vami alebo aj nemusia. Odísť môže každý kedykoľvek, podľa toho, ako potrebuje,“ hovorí na úvod Suzanne. Začína rozcvičkou, deti sa horlivo pridávajú, zabávajú sa na tom, niektoré si robia, čo chcú. Ale to nevadí, pretože ide o to, aby mali z pohybu radosť a cítili sa slobodne.

Potom nasledujú zábavné cviky, napríklad váha, pri ktorej si dáme pusu, šplhanie na chrbte rodičov, jednoducho rôzne pozície, pri ktorých sa dospelí s deťmi všelijako dotýkajú a pritom sa zabavia. „Doma si váľanie sudov tak ako tu neužijeme,“ pochvaľuje si jedna z mamičiek. Suzanne dodáva, že pre niektorých rodičov je telesný kontakt s deťmi bežný, pre iných menej. „Záleží na ich temperamente, výchove, vzťahu k svojmu telu a k pohybu.“ Niektorým dvojiciam sa podaria až akrobatické kúsky.

Baví nás to spoločne

„Ide nám aj o pestovanie dôvery a sebadôvery. Rodičia si veľmi rýchlo odvyknú kŕčovito držať dieťa, neustále ho chrániť z obavy, aby sa mu niečo nestalo. Poskytnú mu viac slobody,“ hovorí cvičiteľka. Ak je niektoré z detí bojazlivejšie, Suzanne mu predvedie s nejakým iným, čo daný cvik zahŕňa, a pretože deti sa rady napodobňujú, tak aj tie opatrnejšie nakoniec dostanú chuť skúsiť to. Svoje si z toho odnesie aj menšie dieťa. Hoci sa s ním nemôžu robiť všetky cviky, ale užíva si, že je v spoločnosti iných, kde je zábava. Efekt skupiny zohráva v tejto metóde tiež dôležitú úlohu. Dieťa sa s odvahou púšťa do rôznych kúskov, pretože vidí, že to robia aj iné deti.

Aj zdravá súťaživosť medzi rodinami je prínosom. „Doma sme tiež skúšali niečo podobné, ale nie je to ono, nie je to také, ako keď je nás tu viac,“ hovorí mamička Marcela. Seansa trvá 45 minút a končí sa tým, že všetci sa točia dookola a potom spadnú na zem, hulákajú a smejú sa. Deti prosíkajú, že ešte nechcú skončiť, rodičia toho už majú dosť. Nastáva upokojenie a relaxácia.

Prišiel na to „krkavčí“ otec

Metódu ContaKids praktikuje aj izraelský tanečník a choreograf Itay Yatuf. Priviedla ho k nej jeho dcéra Sofia a tiež pozorovanie ostatných malých detí a rodičov. „Dobre si spomínam na to, ako sme boli so Sofiou niekde vonku a ona padala a ja som ju nechal, aby sa sama zdvihla. Lenže hneď k nej pribehli cudzí ľudia a pomáhali jej vstať a na mňa pozerali ako na krkavčieho otca, ktorý svoje dieťa zanedbáva.“ Tiež si všímal, ako na vzájomný telesný kontakt reagujú deti a rodičia, ako tí najmenší vycítia neistotu a obavy dospelých a ako sa to na nich prenáša. Na týchto svojich pozorovaniach zhruba pred piatimi rokmi postavil metódu ContaKids ako zábavnú hru, pri ktorej dochádza k vzájomnému fyzickému kontaktu.

Yatuf vychádza aj zo skúseností, že rodičia by sa nemali za každú cenu snažiť dieťa ochrániť, napríklad pred pádom, alebo ho neustále držať za ruku. Dieťa si tým odvyká byť samostatné. Ak sa však dospelý snaží udržať potomka na iných častiach svojho tela, tak to pri svojich kurzoch odporúča, rozvíja sa tým motorika obidvoch. Rovnako radí rodičom, aby nechali dieťa vybrať si pohyb, ktorý sa mu páči. Napríklad hýbať sa a krútiť sa podľa seba, pričom dospelý sa mu prispôsobuje. V tejto hre sú si totiž malí s veľkými rovní.

Pozrite sa, ako taká hodina môže vyzerať: