Moja cesta k hypnóze – spoveď psychologičky

Prvé stretnutie s hypnózou

Keď sme na vysokej škole preberali hypnózu, mierne som sa tomu vysmievala. Pán profesor povedal, že si skúsime iba taký ľahký skupinový hypnotický tranz. Pretože som vždy odvrávala, pán profesor mi v hypnotickom tranze vložil sugesciu, že po tomto ľahkom hypnotickom tranze budem musieť vstať a rozsvietiť svetlo v učebni. Všetci sme sa z toho stavu prebrali. Vedela som, že to bola sugescia, tak som len sedela a začala sa všelijako vykrúcať. Šilo so mnou celé telo. Všetci sa na mňa pozerali, pretože bolo povedané, že Tamara vstane a rozsvieti. Hovorila som: „Ja viem, že ste mi to povedali. Ja to viem. Ale neurobím to.“ Sugescia však bola taká silná, že som to nakoniec nevydržala, vstala som a zasvietila svetlo.

Druhé stretnutie s hypnózou

Aj potom som mala určitý čas pochybnosti. Napriek tomu som absolvovala semináre u popredného odborníka na ericksonovskú hypnózu, docenta Jiřího Zíku.
Potvrdila som si, že som veľmi hypnabilný človek. Pán docent ma zhypnotizoval a zase dal jednoduchú sugesciu: „Tamara, keď poviem hlbšie a hlbšie, budeš okamžite v tranze.“ Výborne to fungovalo, takže by sme s tým číslom mohli pokojne vystupovať… Pán docent sa na mňa pozrel a povedal: „Tamara, hlbšie a hlbšie,“ a pink, bola som v hypnotickom tranze. Dokonale som reagovala na jeho hlas.
„Raz nám pán docent premietal film o tom, ako robil hypnózu, a zas tam bolo to jeho: „… hlbšie a hlbšie…“ Vo filme pokračoval ďalej hypnotický tranz a bolo tam, že ideme v električke a držíme sa hore a natriasa to s nami. A nikto iný na to nereagoval, iba ja. Všetci sa pozerali a len ja som sa držala a išla v električke. Pán docent v učebni nebol, odišiel na pár hodín preč a všetci boli zdesení, čo sa stane, keď tam ja budem dve-tri hodiny stáť a cestovať hrkotajúcou električkou. Našťastie, vo filme bolo odpočítavanie – také to klasické, s ktorým hypnóza pracuje, takže som sa i cez obrazovku, pretože som reagovala na jeho hlas, z hypnotického tranzu dostala“.

Tretie, divoké stretnutie

Na ďalšom seminári nás opäť docent Zíka uvádzal v skupine do hypnotického stavu: „Prebrala som sa a posadila sa s tým, že to budem pozorovať. Trochu som pozabudla, že dobre fungujem na jeho hlas. Takže došlo k zvláštnej veci, vlastne som úplne nevstúpila do tranzu a úplne som z neho ani nevystúpila. Bola som tak „napoly“.
Všetci vstúpili do hypnotického tranzu a vystúpili z neho a ja nič. Bolo to zvláštne… bola som stále akoby v polospánku. Prežila som neskutočný týždeň úplne šialených stavov. V takom zmysle, že som bola nervózna. Môj muž bol z toho úplne vyvedený z miery. Zavolala som pánovi docentovi, on mi povedal, že som to vydržala naozaj dlho… a aby som za ním prišla. Uviedol ma naspäť do hypnotického tranzu a potom ma z neho vyviedol.

Tieto tri skúsenosti boli zásadné v tom, že hypnoterapeut by mal niečím takým prejsť, aby vedel, aké následky hrozia, ak sa niečo neurobí dobre. Prípadne, aké následky na psychiku môže mať, keď človek nespolupracuje, nenechá sa uviesť do hypnotického tranzu.