Na duchov neveríme, ale… staré zvyky dodržujeme

Uvedené zvyklosti sa v rodinách dedia generáciami bez toho, aby niekto pátral po ich pôvode. Britský zoológ Desmond Morris vo svojej knihe Ľudské mláďa – Čo (ne)viete o nemluvňatách poodkrýva rúško tajomstva vzniku a zmyslu pradávnych zvykov a legiend.

Prečo kupujeme chlapcom modré dupačky?

Podľa Desmonda Morrisa je to preto, že sa v dávnych dobách cenil oveľa viac mužský potomok než ten ženský a bolo treba chrániť ho pred zlými duchmi, ktorí sa tak radi motali okolo jeho kolísky. Treba podotknúť, že viera v ich existenciu bola vtedy veľmi silná. Magická modrá, farba oblohy, mala chlapčekovi poskytnúť najvyššiu možnú ochranu síl dobra – samotných nebies. Vďaka modrému oblečeniu a modrej výzdobe miestnosti, v ktorej spal, nemali nadprirodzené sily šancu sa k nemu vôbec priblížiť. (Preto v mnohých krajinách natierajú vstupné dvere namodro a chránia tak celé svoje obydlie, nielen nemluvňatá, pred temnými silami.)
A prečo je dievčatkám súdená ružová? Zrejme preto, že je to farba detskej kože, teda farba pozemská, ktorá nemá ochranné účinky. Prečo aj, keď sa ženské pokolenie bralo ako niečo druhoradé?…

Prečo sa narodeniny nezaobídu bez torty?

Všetci rodičia majú v domácich albumoch foto jednoročného potomka, ktorý sa vrhá na narodeninovú tortu s jednou sviečkou… Desmond Morris vo svojej knihe vysvetľuje, že sa kedysi oslavovalo zvláštnou narodeninovou tortou s jednou sviečkou už priamo narodenie dieťaťa, napríklad v rámci krstín alebo iného obradu. Rodičia potom za svojho čerstvo narodeného drobca jedným dychom sfúkli sviecu a pri tom mu v duchu priali šťastnú budúcnosť. Je to starý obrad uctievania mesiaca, preto je typická narodeninová torta guľatá, má bielu polevu a horia na nej sviečky sťaby mesačný svit. Táto tradícia vznikla v starom Grécku, kde mesačná bohyňa dostávala obete v podobe malých guľatých tort s jednou plápolajúcou sviečkou.
Keď teda slávime prvé narodeniny svojho potomka, mal by mať správne na torte dve sviece, v dvoch rokoch tri a tak ďalej. Jednou zo sviečok by mala byť vždy svieca života, ktorá symbolizuje príchod dieťaťa na svet.

Prečo sa hovorí, že dieťa priniesol bocian?

Teda lepšie povedané, prečo sa táto rozprávka deťom v období, keď sa bábätká rodili prevažne doma (nie v pôrodnici), rozprávali? Možno preto, že sa len ťažko nájde prítulnejší operenec ako práve dlhonohý bocian, ktorý si stavia hniezdo na strechách ľudských obydlí. Potom je už pre neho veľmi ľahké spustiť sa s dieťaťom komínom do spálne a dať ho do kolísky… Bocian je tiež dostatočne veľký, aby bábätko uniesol, a navyše je sám skvelý rodič. A napokon cez deň odlieta za potravou do močiarov a k rybníkom, kde prebývajú duše nenarodených detí. Takže má všetky „za“ stať sa poslom, ktorý do domu prináša nové dieťa, dar matky prírody. A ak sa zvedavý starší súrodenec otecka spýtal, prečo mamička leží v posteli a sú tam stopy krvi, odpovedal mu, že ju bocian ďobol do nohy, keď jej bračeka alebo sestričku odovzdával.

Prečo fúkame deťom boľačku?

„Počkaj, ja ti to pofúkam,“ hovorí mamička dieťatku, ktoré si práve urobilo boľačku. Pomáha to priam magicky. Akoby aj nie, keď už po stáročia matky týmto spôsobom symbolicky odháňajú zlé sily, ktoré boľačku malému človiečikovi spôsobili.

Známy popularizátor vedy Desmond Morris je autorom niekoľkých kníh. V titule Ľudské mláďa – Čo (ne)viete o nemluvňatách dáva rodičom ojedinelý návod, ako sa starať o dieťa v prvom roku života, dokladá, čo všetko bábätko potrebuje a prečo. V súčasnosti sa kniha, bohužiaľ, nedá zohnať, ale možno si ju vypožičať vo verejných knižniciach.