Nadišiel čas na očkovanie proti vírusovej nákaze z kliešťov

Pozostáva totiž z troch dávok, pričom prvú sa odporúča podať už v zimných mesiacoch, druhá je na rade 1 – 3 mesiace po prvej dávke a tretia pol roka až rok po druhom očkovaní. Je to jediná možnosť špecifickej ochrany proti vírusovému ochoreniu, pri ktorom vieme liečiť jedine príznaky, špecifický antivírusový liek v tomto prípade nejestvuje. Kliešťový zápal mozgových blán sa môže v najhorších prípadoch skončiť smrťou, podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie má 35 – 55 % pacientov po prekonaní ochorenia dlhodobé neurologické následky. Postihnutá je totiž centrálna nervová sústava a akútna fáza môže znamenať aj veľmi ťažké komplikácie ako poruchy vedomia či obrnu končatín. Ochrnutí pacienti musia dlhodobo rehabilitovať.
Problémy sa nemusia končiť ani po prepustení z nemocnice. Podľa časopisu Liek sa pri ambulantnom sledovaní asi 70 percent chorých po kliešťovej encefalitíde sťažuje na bolesti hlavy, 54 percent má problémy s triaškou a ďalších 33 percent trpí poruchami spánku a koncentrácie.
Celkovo asi štvrtina chorých trpí celým súborom príznakov označovaných ako postencefalitický syndróm.
Je to množstvo zdanlivo bežných problémov od spomenutých porúch spánku, cez neschopnosť sústrediť sa, nevýkonnosť v práci, horšiu pamäť, podráždenosť – a tie sa vzájomne násobia.

Parazit nečíha len v listnatých lesoch
Koncom januára odborníci na medzinárodnej konferencii venovanej kliešťovému zápalu mozgových blán vo Viedni upozornili na niektoré alarmujúce fakty. Vírus kliešťovej encefalitídy sa totiž dostáva do regiónov, v ktorých sa predtým nevyskytoval, a v roku 2008 sa po prvý raz v histórii zaznamenali prípady tejto nákazy v oblastiach, kde sa jej najčastejší prenášač – kliešť – bežne nevyskytuje, to znamená v nadmorskej výške 1 500 metrov nad morom. Slovensko, Česko, Rakúsko či Maďarsko v Európe patria k známym endemickým lokalitám, to znamená, že tu máme ohniská so zvýšeným výskytom nakazených kliešťov.
Podľa doc. MUDr. Anny Strehárovej, PhD., prednostky Infekčnej kliniky Fakultnej nemocnice v Trnave, má Slovensko zmapovaných 37 endemických oblastí, ktoré sú na Záhorí, Považí, v okolí Rožňavy a v posledných rokoch boli objavené aj nové na východnom Slovensku.
Na viedenskom kongrese sa konštatovalo, že výskyt ochorenia v Európe stúpol až o 300 percent a už nie sú ohrození len návštevníci listnatých lesov a lúk v ohniskových oblastiach, ale aj vysokohorskí turisti, trekeri, horskí cyklisti i horolezci.
Na príčine je nielen globálne otepľovanie, ale aj zmeny v miestnej mikroklíme, ktoré sa môžu nepriaznivo vyvíjať hoci aj po veternej kalamite v našich Vysokých Tatrách. Nakazeným kliešťom nahrávajú krátke, mierne zimy, rozmáhajúca sa ekoturistika i úspornejšie dovolenky trávené v kempingoch či stanovaním v prírode. Kliešť potrebuje len 0,1 sekundy na to, aby sa prisal na hostiteľa a doba sania, potrebná na prenos encefalitídy, je v porovnaní s lymskou boreliózou omnoho kratšia.

Dva druhy vakcín pre dospelých i deti
V susednom Rakúsku je proti kliešťovému zápalu mozgových blán zaočkovaných viac ako 80 % populácie. Aj preto je tam výskyt spomínanej nebezpečnej nákazy dlhodobo nízky. Na Slovensku sa tomuto problému venuje pomerne malá pozornosť, pričom k dispozícii sú dve rôzne vakcíny (Encepur, FSME–IMMUN) s verziami pre deti i dospelých. Každá z nich pozostáva z troch dávok a chránia počas troch rokov, potom stačí dopichnúť vždy už len jednu dávku. S očkovaním sa preto odporúča začať už v zime, pretože potrebnú ochranu pred nákazou si organizmus vybuduje až po druhej dávke, tretia je vlastne posilňovacia, aby potrebná hladina protilátok vydržala tri roky. Samozrejme, v prípade potreby je možná aj „zrýchlená schéma“ očkovania. Jedna dávka v závislosti od druhu vakcíny stojí 15 alebo 21,28 € (pre dieťa) a 16,85 alebo 22,68 € (dospelý). Okrem výnimiek (ľudí profesionálne vystavených zvýšenému riziku nákazy) si očkovanie každý hradí sám.

Nielen kliešte, aj nepasterizované mlieko
Kliešťová encefalitída sa neprenáša len prostredníctvom kliešťov, ale aj nepasterizovaným mliekom nakazených zvierat – najčastejšie kozím, ovčím a výrobkov z nich. Na kongrese vo Viedni prezentovali zaujímavý prípad „miniepidémie“ kliešťového zápalu mozgových blán, keď ochorelo 6 členov rodiny vo vysokohorskom údolí na západe Rakúska, vo Vorarlbergu po tom, čo zjedli tepelne neošetrený syr vyrobený z mlieka jednej z ich kôz. Zvieratá sa pásli v nadmorskej výške 1 500 metrov nad morom. Siedmy člen rodiny syr krátko po zjedení vydávil, takže sa vôbec nenakazil, u dvoch sa potvrdila nákaza, ale nemali príznaky ochorenia.
Bol to jeden zo zriedkavých prípadov, keď sa vírus preniesol potravinovým reťazcom bez toho, že by sa na prenose nákazy zúčastnili kliešte. Členovia rodiny neboli zaočkovaní.
Samozrejme, proti prípadnej nákaze z nenápadných nepriateľov kliešťov sa možno počas sezóny chrániť aj vhodným oblečením, repelentmi, kontrolou pokožky po návrate z výletu v prírode, správnym odstraňovaním kliešťa (s pomocou dezinfekcie a vykývaním pinzetou, nie olejmi a krútením). Istotu spoľahlivej ochrany však poskytne jedine očkovanie. A to sa začína v zime.
Pravda