Naša Anežka je zaostalá

Tridsaťtriročnej Romane sa pred piatimi rokmi narodila vymodlená dcéra Anežka:

Keď sme sa s manželom rozhodli, že chceme bábätko, ani vo sne by nám nenapadlo, ako sa to všetko skončí. Prvýkrát som otehotnela ako dvadsaťtriročná, bohužiaľ, potratila som. Rovnako pri druhom tehotenstve v dvadsaťpäťke. Boli sme z toho veľmi smutní, ale nádeje na bábätko sme sa nevzdávali.
Tretíkrát som otehotnela a bábätko donosila. Počas tehotenstva som, samozrejme, prežívala veľký stres, či sa zase niečo nepokazí. Snažila som sa relaxovať a užívať si to, ale veľmi to nešlo. Navyše som odmalička veľká nerváčka. Anežka sa nakoniec narodila dva týždne pred termínom.

Šťastná rodina

Boli sme konečne šťastná rodina. Anežka sa vyvíjala podľa našich predstáv. Celkom skoro začala hovoriť „mama, oco“. Po prvom roku sa však jej vývoj začal spomaľovať. Doktorka nás upokojovala, že to ešte nič nemusí znamenať. Ale, bohužiaľ, znamenalo.

Nemilosrdný rozsudok

Keď sa do dvoch rokov takmer nič nezlepšilo, pani doktorka nás poslala do okresnej nemocnice a začalo sa veľké testovanie a vyšetrovanie. Nakoniec nám diagnostikovali autizmus so stredne ťažkou mentálnou retardáciou. S manželom sme absolvovali množstvo kurzov a prečítali veľa kníh, aby sme to všetko zvládli.

Nevzdali sme to

Anežke som sa venovala na sto percent. Bolo to veľmi ťažké, lebo nekomunikovala a neprejavovala záujem. Ale verili sme, že našou neúnavnou starostlivosťou sa to všetko zlepší. Teraz chodí Anežka do materskej školy, kde sa o ňu stará asistent. Robí neuveriteľné pokroky, napríklad pred rokom prestala v škôlke nosiť plienky. Doma je príborom a povie, čo potrebuje. To sú pre nás ohromné pokroky. Tým sa to však pre nás nekončí. Viem, že Anežka sa naučí byť taká samostatná, ako len to bude v jej silách, a s manželom jej s tým budeme maximálne pomáhať.

Mentálne postihnutie

V súčasnosti sú mentálne postihnuté 3-4 % populácie. Je to desaťkrát bežnejšie ochorenie než mozgová obrna a dvadsaťpäťkrát bežnejšie než slepota. Deti s mentálnou retardáciou sa od seba odlišujú, každé má veľmi špecifické potreby.
Základné potreby však majú tieto deti rovnaké ako deti bez postihnutia. Chcú mať svoju rodinu, hrať sa so súrodencami, byť medzi vrstovníkmi.
Ak budete už odmalička rozvíjať správne schopnosti a dieťaťu bude dostupná raná starostlivosť, je veľmi pravdepodobné, že vaše dieťa bude môcť viesť nezávislý život.
Samozrejme, s ohľadom na stupeň mentálnej retardácie.

Čo spôsobuje mentálnu retardáciu?

Mentálnu retardáciu môže spôsobiť vlastne čokoľvek, čo naruší vývoj mozgu. A to jednak počas tehotenstva, pri pôrode či v ranom detstve. Príčin je mnoho a zhruba v jednej tretine prípadov sa nezistia. Najzákladnejšie príčiny sú:

• Problémy počas tehotenstva – užívanie drog, alkoholu, cigariet, podvýživa matky, niektoré ochorenia (HIV, syfilis, ružienka).
• Problémy pri pôrode – najčastejšie nízka pôrodná hmotnosť, nedonosenosť.
• Problémy po pôrode – detské choroby (osýpky, kiahne, čierny kašeľ, meningitída, encefalitída), úrazy (úder do hlavy), toxíny (ortuť, olovo).
• Genetické podmienky – poruchy génov rodičov spôsobené infekciami, röntgenom a podobne, patrí sem napríklad Downow syndróm.
• Chudoba – deti zo sociálne slabých rodín trpia nedostatkom lekárskej starostlivosti, podvýživou, zlou hygienou a podobne.

Aká je prevencia?

V priebehu tehotenstva je dôležité chodiť pravidelne na vyšetrenia a radiť sa so svojím doktorom. Ten vám vysvetlí, aké vyšetrenia môže urobiť a čo všetko sa dá odhaliť. Čo je zadarmo a čo nadštandard. Potom už záleží len a len na vás, čo všetko ste ochotná dať si vyšetriť. Možnosť mentálnej retardácie u vášho dieťaťa značne zníži očkovanie proti ružienke a osýpkam. Postupne sa tiež odstraňuje olovo a ďalšie nebezpečné toxíny zo životného prostredia. Ochranné sedačky a prilby znížia možnosť úrazu hlavy vášho dieťaťa. A výskumy stále hľadajú ďalšie preventívne opatrenia, ako znížiť možnosť vzniku mentálneho postihnutia.

Ako komunikovať?

Deti s mentálnou retardáciou mávajú často problém v oblasti dorozumievania. Je dôležité naučiť sa iné než bežné formy komunikácie. Na to slúžia alternatívne a augmentatívne komunikácie. Patrí sem napríklad komunikácia pomocou mimiky, gest, obrázkov, fotografií, symbolov, rôzne technické pomôcky (počítač) a podobne.

Do akej škôlky?

Samozrejme, záleží na stupni retardácie. Ak ste presvedčení, že vaše dieťa zvládne bežnú materskú školu, je dôležité poradiť sa s odborníkmi zo špeciálneho pedagogického centra. Tí vám odporučia škôlku, ktorá bude vášmu dieťatku šitá na mieru.

Tu máte niekoľko možností. Vaše dieťa môže navštevovať špeciálnu škôlku, ktorá je určená deťom s mentálnou retardáciou, alebo škôlku pre deti bez postihnutia, kde je integračná trieda so špeciálnymi pedagógmi, alebo škôlku a triedu pre deti bez postihnutia, kam ho môže sprevádzať asistent.

Kto je mentálne postihnutý?

Mentálne postihnutý je človek, ktorý má:
• IQ nižšie než 70 – 75
• vážne obmedzenie v dvoch alebo vo viacerých schopnostiach, ktoré sú potrebné v každodennom živote, napr. komunikácia, sociálne schopnosti, starostlivosť o seba samého, sebakontrola
• tento stav trvá už od detstva