Naučte dieťa smrkať. Vieme, ako na to

„Obdobie jesene a zimy teda rozhodne nevítam, pretože malý určite zase niekoľkokrát dostane nádchu. A to je trápenie. Smrkať ešte nevie, odsávačku neznáša, nakvapkať do nosa si tiež nechce nechať… Ale keď nádchu nebudeme riešiť, skončí sa to zápalom stredného ucha, pretože má nevhodne usadenú Eustachovu trubicu a hlieny z nosa mu stekajú do ucha,“ sťažuje sa mamička ročného chlapca Monika Kolouchová.

Kedy sa vlastne dieťa naučí smrkať? To záleží na tom, ako skoro rodičia začnú a koľko starostlivosti tomu budú venovať. Aj keď väčšina rodičov necháva nácvik až na obdobie okolo druhých narodenín, iné deti sa nevedia správne vysmrkať ani v prvej triede.

Podľa niektorých pediatrov je vhodné začať s nácvikom smrkania skôr ako s učením na nočník, niekedy medzi 8. a 10. mesiacom veku dieťaťa, pretože práve v tomto období sa dieťa najradšej opičí, a tak môže smrkanie odkukať od starších súrodencov a rodičov. Aj niektorí iní odborníci odporúčajú nácvik okolo 15. mesiaca života dieťaťa. Nech už začnete kedykoľvek, čaká vás veľa práce, a tak pre vás máme osvedčené metódy, ktoré pomôžu túto základnú schopnosť vypestovať aj u vášho potomka skôr, ako sa začne chladné jesenné počasie.

Pri nácviku nezabudnite na veľkú dávku chválenia alebo odmeňovania. Nácvik praktizujte vždy s dieťaťom, majte na pamäti, že príklady idú vzorom. Využite aj starších súrodencov, oteckov, babičky… A platí, že trpezlivosť a pokoj pomôžu viac ako stres a krik. A úplne najlepšie bude, ak to celé bude jedna veľká zábava, pri ktorej sa pobavia rodičia aj potomok.

Krok prvý – fúkanie je základ

Na rozdiel od dýchania nie je fúkanie vrodené. Túto schopnosť sa dieťa musí najprv naučiť, najlepšie napodobňovaním. Začnite teda najprv učiť dieťa fúkať ústami. Možností na tréning je mnoho.

Môžete trénovať fúkanie bublín z bublifuku, sfúkavanie sviečok na narodeninovej torte (alebo aj bez torty), vyfukovať bubliny vo vani. „Obľúbenou činnosťou môjho syna je fúkanie bublín do nápojov alebo do vody pri kúpaní,“ opisuje mamička Monika, ktorá s nácvikom už začala.

Tipy pre nácvik:

• fúkaním posúvať papier po stole,
• naučiť dieťa fúkať do nejakého jednoduchého nástroja, ktorý vydáva zvuk (trúbka, harmonika),
• nafukovanie lôpt a balónikov.

Krok druhý – teraz to skúste nosom 

Keď dieťa zvládne spoľahlivo fúkať ústami, prejdite k nácviku fúkania nosom. Najlepší je opäť nácvik napodobňovaním. Všetko robte výrazne, gestá preháňajte. Zdôrazňujte zatvorené ústa a potom dieťaťu ukážte, že fúkate nosom. Dajte jeho ruku pred svoje nosové dierky, aby cítilo vzduch, ktorý vyfukujete. Potom mu ukážte, ako si môže zakryť jednu dierku a fúkať druhou a opačne.

Teraz je na rade dieťa. Pripomeňte mu, že má mať zavreté ústa, a dajte mu jeho ruku pred nos, aby cítilo, ako prúdi vzduch. Paradoxne je smrkanie lepšie učiť, keď dieťa nemá nádchu. Cíti sa dobre a je ochotné učiť sa nové veci, navyše môže vnímať, ako vzduch prúdi nosovými dierkami.

Tipy pre nácvik:

• vyfukujte nosom s hlasným fučaním,
• trénujte intenzitu fúkania, najprv málo, potom silne, aby sa dieťa naučilo ovládať množstvo vzduchu, ktoré prechádza nosom,
• fúkaním nosom posúvajte po stole pingpongovú loptičku, guľu z papiera…,
• môžete si spraviť napríklad preteky, kto dofúkne ďalej alebo skôr prejde nejakú trasu,
• aj nosom je možné fúkať napríklad do trúbky.

 Vysvetlujte, informujte 

Je dobré dieťaťu vysvetliť, prečo sa vlastne musí naučiť smrkať, samozrejme, úmerne jeho veku. Nebojte sa mu ukázať, čo je hlien. Tiež mu ukážte, ako to v nose vyzerá – použite zrkadlo aj obrázky z encyklopédie. Ak už dieťa pochopí, kedy má v nose soplíky a čo spôsobujú, jednoduchšie vás potom počúvne, ak ho budete žiadať, aby sa vysmrkalo.

Na vysvetlenie sa nebojte poslúžiť ako pokusný králik. Ak máte nádchu, smrkajte pred dieťaťom. Názorne ukážte, ako si vyčistíte jednu nosovú dierku a potom druhú. Ukážte, čo sme vysmrkali (je to fuj, ale pomôže to). Rovnako využite príklad starších súrodencov. Je to cesta, ako pomôžete dieťaťu porozumieť vlastnému telu.

Krok tretí – na rade je vreckovka

Ďalším krokom v nácviku smrkania je zaradenie používania vreckovky. Tej sa niektoré deti bránia, a tak je potrebné im tento krok maximálne spríjemniť. Vyskúšajte rôzne typy vreckoviek (látkové, papierové, voňavé, bez parfumov) a nechajte potomka, nech si vyberie. Niektoré deti majú veľmi citlivý nos, môže im byť nepríjemná textúra alebo vôňa a vy si to možno ani nevšimnete. Vhodných vreckoviek si potom zabezpečte veľkú zásobu, aby ste boli pripravení, keď dieťa ochorie. Keď sa už dieťa necíti dobre, nie je zvedavé na žiadne novinky a nevyhovujúca vreckovka by mohla pokaziť celú snahu o smrkanie.

Tipy pre nácvik:

• Zabezpečte dieťaťu vreckovky s obľúbenou detskou postavičkou. Ak používate papierové, uložte ich do škatule s ich hrdinom. Škatuľu môžete aj sami polepiť.
• Ak papierové ani látkové vreckovky nevyhovujú, môžete vyskúšať napríklad starú látkovú plienku alebo iný kus látky.

Finále – čas smrkať

Ak dostane dieťa nádchu, je čas zužitkovať, čo ste sa naučili. Podržte dieťaťu pred nosom vreckovku, pripomeňte mu zavretú pusu a nechajte ho, nech sa vysmrká. Buďte trpezliví! Zvážte použitie nejakého fyziologického roztoku vo forme nosových kvapiek, ktoré by dieťaťu uľahčili smrkanie uvoľňovaním hlienu. Ak však kvapky dieťa skôr rozčuľujú, v prvej fáze ich vynechajte. Bude smrkať, len ak sa bude cítiť v pohode.

Tipy pre nácvik:

• Ak si chce potomok držať vreckovku sám, nechajte ho. Pre niektoré deti je potom smrkanie jednoduchšie.

Čo funguje inde:

• „Soplíky v nose nazývame rôznymi smiešnymi názvami. A namiesto vysmrkaj sa poviem synovi: Vyžeň tie hrochy z nosa. Inokedy súťažíme, kto toho vysmrká viac.“ (Monika, syn Ján, 3 roky)
• „Dcérke sme povedali, aby nás smrkaním vystrašila. Najprv sme predstierali, že sme sa vôbec nezľakli, tak sme ju donútili fúkať hlasnejšie.“ (Katka, dcéra Natálka, 2,5 roka)
• „Jedného dňa som v supermarkete videla škatuľu s vreckovkami so Spidermanom, čo je obľúbený hrdina môjho syna. Využila som to a hneď som synovi vysvetlila, že Spiderman je tam preto, aby mu so smrkaním pomohol. Fungovalo to ako kúzlo!“ (Adela, syn Tobiáš, 3,5 roka)