Nebezpečné alergény číhajú na každom kroku

V súčasnosti trpí diagnózou okolo 30 percent detí, no číslo nie je konečné. Prognostici predpokladajú, že čoskoro bude mať určitú formu alergie každé druhé dieťa.
Po mnohé z rizikových látok stačí zájsť do kuchyne. „Medzi najčastejšie potravinové alergény patria orechy a semená, v našich podmienkach najmä lieskové a vlašské orechy. Z obilnín je to najmä raž, pšenica a jačmeň a v poslednom čase aj kukurica. Častými alergénmi sú jablká, jahody, broskyne a niektoré citrusové plody,“ vymenúva doktorka Mária Šustrová z oddelenia imunológie a imunotoxikológie Vedeckovýskumnej základne Slovenskej zdravotníckej univerzity.

Medzi najčastejšie alergény živočíšneho pôvodu patria ryby, kraby, krevety, kravské mlieko, mäso ošípaných a najmä slepačie vajcia a mlieko. U detí sú hlavnou príčinou potravinovej alergie bielkoviny kravského mlieka, najmä kazeín.
Najčastejšie sa prejavuje ekzémami a tráviacimi ťažkosťami a v neskoršom veku sa môže vyvinúť alergia na iné potravinové a inhalačné látky,“ hovorí Mária Šustrová a upozorňuje, že mliečne bielkoviny sa často pridávajú aj do iných potravinárskych výrobkov, napríklad do šunky, párkov či paštét.

Rizikové paneláky

Problémom je takzvaná skrížená alergická reakcia, ktorá vzniká na základe podobnosti alergénov. Znamená to, že ak je náš organizmus na niektorú zložku citlivý, telo môže podobne reagovať aj na látku, ktorá je tejto zložke podobná. „Časté sú skrížené reakcie medzi peľmi stromov a jablkami, prípadne rajčinami, zelerom alebo uhorkami. S koreninami sa môžu krížiť pele burín, možné sú tiež reakcie perie – vajcia, roztoče – langusty a krevety,“ hovorí doktorka Šustrová. Na vzniku ochorenia sa podieľa nielen potrava, ale aj genetická predispozícia a ďalšie faktory životného prostredia. Z výskumného projektu Slovenskej zdravotníckej univerzity vyplynulo, že deti z výškových panelákov trpia častejšie inhalačnými alergiami ako deti z rodinných domov.

Zvýšený výskyt sennej nádchy alebo sťaženého dýchania môže súvisieť s prítomnosťou plesne v priamo nevetraných kúpeľniach, veternosťou, prípadne nízkou vlhkosťou vzduchu. V rodinách, kde majú v byte podobné problémy, sa ukázal tiež častejší výskyt potravinových alergénov.

Nepríjemné následky

Prejavy potravinovej alergie môžu byť rôzne. „Medzi prvé známky patria opuchy pier a jazyka, veľmi často ide o dýchacie príznaky, niekedy o astmu,“ hovorí doktorka Jana Tulinská zo Slovenskej zdravotníckej univerzity. „Takmer u tretiny pacientov sa alergia na potraviny podpisuje na rozvoji atopickej dermatitídy, teda ekzému. U detí sú časté žalúdočné a črevné prejavy, ako sú hnačky, vracanie, bolesti brucha a žalúdka, plynnatosť, zápaly čriev. Niekedy môže dôjsť k opuchom viečok, nosa, tváre i rúk a k výskytu žihľavky.“ Potravinová alergia má negatívne dôsledky na zdravotný stav v dospelosti. „Môže viesť k rozvinutiu respiračných alergií a astmy, ale aj k črevným poruchám, chronickým zápalovým chorobám tráviaceho traktu, infekciám a dokonca k vývinu autoimunitných chorôb, ako je napríklad celiakia,“ dodáva Tulinská.

Dá sa vôbec potravinovej alergii vyhnúť?

„Precitlivenosť na niektoré látky môže nastať ešte v štádiu vnútromaternicového vývoja, tehotné ženy by sa teda mali vyhýbať napríklad rybám, orechom, vajciam, alebo maku,“ upozorňuje doktorka Šustrová. „Deťom do jedného roka by sme nemali podávať potraviny, kde je predpoklad negatívnej reakcie. Medzi rizikové patria najmä citrusové plody, kravské mlieko, orechy, med, vajcia, výrobky z pšeničnej múky. V prípade preukázanej alergie sa treba vyhýbať danému alergénu a nepodávať potraviny, ktoré by mohli viesť k rozvoju príznakov ochorenia. Dôležité sú pravidelné návštevy u alergiológa a dodržiavanie predpísanej liečby,“ hovorí doktorka a dodáva, že najnovšia generácia antihistaminík nespôsobuje nepríjemné vedľajšie účinky, ako sú ospalosť alebo malátnosť.
Zdroj:Nitrianske noviny