Nemôže vaše dieťa zaspať? Kľúčový je váš pokoj

„Zabúdame, že deti nie sú stroje, ktoré na začiatku nejako naprogramujete a potom fungujú na sto percent. Od spánku detí tak máme príliš veľké očakávania a zbytočne sa potom spoločne trápime,“ tvrdí Lenka Medvecová Tinková, spánková poradkyňa, antropologička a autorka blogu prosimspinkej.cz.

Mala vaša dcéra problémy so zaspávaním? A ako spí teraz?

Záleží na tom, aká kultúra by na jej zaspávanie nahliadala. Podľa amerických príručiek asi ťažkosti mala, pretože nezaspávala sama po odložení do postieľky. Podľa mnohých iných krajín spala a zaspávala celkom normálne u matky v náručí, niekedy pri dojčení, niekedy vedľa mňa, neskôr pri čítaní a rozprávaní rozprávok. Samozrejme, boli obdobia, keď zaspávala dlhšie a my sme hľadali príčiny a nové rituály.

Narodenie dieťaťa privedie mnohé ženy ku zmene kariéry. Bolo to tak i u vás? Bolo narodenie dcéry impulzom na založenie stránok o uspávaní detí?

Prvá dcérka ma inšpirovala na hľadanie odpovedí na mnohé otázky, ktoré som k spánku mala. K písaniu blogu ma následne priviedlo to, na čo som pritom narážala. Všade len samé vyhrážky, že ak bábätko nebude spať podľa tabuľky alebo harmonogramu, bude mať celoživotný spánkový problém. Alebo o tom, že jednoducho jediná cesta je vyplakanie a kontrolovaný plač, opúšťanie dieťaťa a učenie ho na večerné zaspávanie osamote. Nie je to tak.

Žili sme v tom čase v Anglicku, kde je množstvo „spánkových trénerov“ odporúčajúcich kontrolovaný plač. A práve na tých workshopoch bolo vidieť, že to skutočne nie je žiadne dlhodobé riešenie a hlavne to nefunguje v toľkých percentách, ktoré sľubujú. Začala som teda hľadať odpovede v biológii, spánkovej medicíne a antropológii. Pre písanie blogu som sa rozhodla práve preto, aby rodičia, ktorí nechcú svoje dieťa nechávať vyplakať alebo ho „trénovať“ k samote, mali aj iný zdroj. Chcela som ich podporiť, aby sa nedali vydierať a hľadali svoju cestu. Pretože aj bez stresu a plaču sa dá dospieť k pokojným nociam.

A potom prišlo rozhodnutie, že budete radiť ostatným?

Ja som sa tak vlastne sama nikdy nerozhodla. Prišlo to samo. Rodičia mi začali písať svoje príbehy a ja som videla veľa zhôd a súvislostí. Asi rok som mala denne plnú schránku e-mailov, potom sa ma rodičia začali pýtať na môj názor, skúsenosti iných rodičov. Materské centrá ma začali pozývať na prednášky. Medzi rodičmi sme následne prichádzali na nové a nové súvislosti. A postupne sa zo mňa stala poradkyňa. Niektoré problémy nebolo možné vyriešiť e-mailom či cez telefón, potrebovala som sa porozprávať s rodičmi viac do hĺbky, aby som ich mohla nasmerovať.

Nikomu nesľubujem zázračný celonočný spánok. Snažím sa rodičov podporovať v hľadaní vlastnej cesty k pokojnejšiemu spánku a veľa sa bavíme o tom, ako spánok funguje a čo môže doň vstupovať v ich rodine… Nemyslím si, že sa v ich dieťatku vyznám lepšie, a ani nechcem. Niekedy ich stačí naviesť otázkami a odrazu vedia, kde je problém a naštartuje sa tá správna intuícia.

Deti nás často svojimi spánkovými „problémami“ učia spomaliť

Aké najčastejšie problémy trápia deti pri zaspávaní?

Závisí od veku. Bábätká často len chcú zaspávať v blízkosti rodičov, cítiť ich vôňu, teplo, mäkučké náručie. Niekedy potrebujú pomôcť s nadmerným množstvom podnetov. Väčšie deti najčastejšie mávajú problém vyrovnať sa so zážitkami z celého dňa. Často ich tiež trápi, že majú ísť spať, keď ešte nepociťujú únavu a sú plné energie. A inokedy sa zase snažia zistiť, prečo sú rodičia taká nervózni, keď majú ísť spinkať (tie deti), a tak sa snažia zostať hore až do momentu, keď sa rodičia upokoja. Rodičov pri zaspávaní detí najčastejšie trápi, že ich deti nezaspávajú skôr alebo že si jednoducho neľahnú a nespia. Alebo tiež to, že sú pri zaspávaní nepokojné, plačú a podobne. Inak je to, samozrejme, veľmi široká téma. Práve dokončujem knihu o spánku detí, v ktorej sa podrobne venujem všetkému, čo do spánku môže vstupovať a ako s tým pracovať.

A aké chyby robia rodičia najčastejšie?

Z môjho pohľadu nejde vyslovene o chyby. Spoločnosť v nás vzbudzuje pocit, že niečo robíme nesprávne, keď nám dieťa ukážkovo nespí. Na rodičovstvo nás však príručky dostatočne nepripravia, učíme sa za pochodu a s každým ďalším dieťaťom to môže byť úplne iné. Nikto vám nedá skutočne funkčný návod na dieťa. Je potrebné vytvoriť si vlastný a omyly môžu byť cestou k nemu. Keby som mala nájsť nejakú skutočnú chybu, považujem za ňu tlak spoločnosti na celonočný spánok detí a opúšťanie plačúceho bábätka. A potom by sme mohli hovoriť o našom životnom štýle plnom stresu, ktorý ovplyvňuje aj spánok dospelých. Deti nás často svojimi spánkovými „problémami“ učia spomaliť. Aj keď teda nie práve jemným spôsobom.

Mnohé matky na rodičovskej dovolenke v súčasnosti nejakým spôsobom pracujú, a tak potrebujú, aby ich potomok spal. Je ťažké zostať pokojná, keď viem, že mám pred sebou niekoľko hodín práce. Má to nejaké riešenie?

Harmónia. To je najväčšia výzva. Naša spoločnosť je nastavená čoraz viac na individualitu než na rodinu. Všade počúvame, ako sa máme sebarealizovať, navyše byť skvelé partnerky, kuchárky, milenky, kamarátky, mať poupratované a vedieť celú rodinu organizovať. S príchodom dieťaťa sa ten dokonalý svet začne rúcať. Nedá sa všetko robiť na sto percent. Pre matky s deťmi bude ťažké skĺbiť dieťa a jeho potreby s vlastnou potrebou sebarealizácie a s prácou. Myslím, že čím skôr pochopíme, že dieťa zmenilo náš život, tým lepšie sa nám budú hľadať kompromisy. Každá žena si to následne musí vybalansovať sama, pretože každá situácia je úplne odlišná. Navyše našou nervozitou sa uspávanie predlžuje. Je teda dobré trénovať vypínanie mysle pri uspávaní, potom je to oveľa rýchlejšie.

Pomôže ešte niečo?

Jedna matka mi nedávno napísala e-mail, že vďaka tomu, že sa naučila požiadať v rodine o pomoc, keď je unavená alebo nestíha, všetko zvláda oveľa lepšie. To je totiž ďalší problém. Často sa hanbíme požiadať o pomoc. Myslíme si, že by sme potom neboli dostatočne „dobré“, keď to nezvládneme samy. Dieťa nám tak pomôže zrovnať si priority. A tiež je dobré vedieť, že u každého občas vládne chaos a stres. Aj u nás doma.

A čo Estivillova metóda uspávania? Podľa jej zástancov táto metóda v podstate nepracuje s fázou nechať dieťa vyplakať, vždy ho ubezpečíme o svojej prítomnosti. Nie je teda riešením?

Táto metóda môže byť veľmi nebezpečná pre vývoj ako fyzický, tak aj psychický. Navyše zo svojej praxe môžem potvrdiť, že skutočne nemá často dlhodobý efekt. Dieťa sa tak neučí samo upokojiť, pretože túto schopnosť jeho mozog ešte nemá minimálne do dvoch až troch rokov. Bábätko sa učí vypínať. Učí sa, že keď má nejaký problém a chce s rodičom komunikovať, niekedy sa nedovolá. Má teda buď kričať hlasnejšie, alebo prestane komunikovať. Potom sa však deti a rodičia začnú vzďaľovať.

Kontrolovaný plač je len iná forma vyplakania. Dieťa tiež dostáva impulz, že mu rodičia nepomôžu, keď potrebuje. Rovnako ako nie je pravidlo, že keď dieťa „naučíte“ zaspávať samo, už nikdy nebude plakať, aby ste s ním zostali. Všeobecne neplatí ani tvrdenie, že keď naučíte dieťa, že má svoju posteľ, nebude ako staršie dieťa chodiť k vám do postele alebo nebude kričať, pretože sa bude báť bez vás zaspať. Intuícia a pochopenie neprídu samy, prichádzajú s tým, že načúvame dieťaťu a odpovedáme na jeho plač, sme s ním. Z môjho pohľadu sú podobné metódy opúšťania dieťaťa len skratky a odkladanie toho, že si dieťa potrebuje vybudovať dôveru v rodičov a bezpečnú noc. Ak to tak nie je, často sa to vracia ako bumerang neskôr. Napríklad práve v nočných morách, hysterickými scénami pri zaspávaní a podobne.

Máte nejakú radu, ako ustáť nátlak okolia (hlavne babičiek a prababičiek), ktoré novopečeným rodičom podkopávajú ich rozhodnutie správať sa podľa potrieb bábätka?

To je ťažká otázka. Každá rodina je iná a potrebuje iné riešenie. Ono je najdôležitejšie ísť cestou, ktorá vychádza z vás, s ktorou súzniete. Tú sebaistotu potom z rodičov cítiť a radám sa vyhnú. Nie je to však ľahké hlavne s vlastnými rodičmi, u ktorých čakáme podporu a pochopenie. Matkám často radím jednoducho zmeniť tému rozhovoru a baviť sa o veciach, ktoré nás spájajú, a nie rozdeľujú. Pomáha tiež nájsť si okolo seba ľudí, ktorí majú podobný prístup a pohľad na svet. Pomáha to nadobudnúť stratenú sebadôveru napríklad po nepríjemnom rozhovore v rodine.

Čítajte tiež:

• Bábätko stále plače
• Strach z neznámych neznamená fóbiu
• Citové prilipnutie k matke? To je pomyselná pupočná šnúra

Súčasný spánok je výsledkom ekonómie, ale nie každému vyhovuje

Študovali ste antropológiu a skúmali ste históriu spánku. Ako sa spalo v minulosti a kedy sa prešlo na súčasný spánkový model? Je pre človeka vyhovujúci?

Do spánku nevstupuje iba biológia, ale aj kultúra, ekonomika, politika, psychika, lokálne prostredie, sociálne prostredie, trendy, móda. To všetko ovplyvňovalo, ako sa spánok v histórii rôzne menil. Je totiž oveľa flexibilnejší, ako si dokážeme predstaviť. Podoba nášho spánku je sčasti výsledkom ekonómie času, bolo potrebné pracovať cez deň a dlhšie odpočívať v noci, a modernity – technické vymoženosti, umelé svetlá, elektronika… Nastavili sme si režimy práce i režimy spánku. Spánok je rôzny po celom svete.

V antropologických výskumoch sa práve častejšie ukazuje, že iba veľmi malá časť sveta spí ako my u nás. Vyhovuje vám to? Niekomu áno, niekomu nie. Vyhovuje to nášmu pracovnému nasadeniu a orientácii na výkon. Pravdou však je, že aj u dospelých ľudí stúpajú problémy so zaspávaním, nočným budením, nočnými desmi, insomniou a podobne. Zatiaľ sa teda ukazuje, že niečo ako jednotný „normálny“ spánok sa opísať nedá a aj tu funguje veľká individualita.

A teraz ste napísali aj knihu. Na čo sa môžu čitatelia tešiť?

Pred Vianocami vyšla kniha Pohádkopsaní pro klidné spaní. Obsahuje liečivé rozprávky, ktoré upokojujú a pomáhajú deťom poradiť si napríklad s prebytkom zážitkov, myšlienok, príchodom súrodenca a podobne. Kniha však tiež obsahuje časť pre rodičov. V nej sú príbehy a návod, ako si tvoriť rozprávky pre deti na rôzne situácie. Teraz je už v tlačiarni druhá dotlač, pretože prvá sa vypredala v priebehu dvoch mesiacov. Je krásne, keď čítam, ako moje rozprávky pomohli vyriešiť večerný plač či odmietanie spánku. Alebo aj to, keď rodičia píšu, ako im spríjemňujú spoločný čas pred zaspávaním a viac si ho užívajú.

Väčšina ľudí čakala odbornú knihu o spánku, ale vo svojej praxi veľmi často využívam rozprávky pre deti od 18 mesiacov a tie výsledky ma samu natoľko prekvapovali, že som si povedala, že sa rýchlo musím o rozprávky k uspávaniu podeliť aj s rodičmi. Dostanú tak vlastný nástroj, ako si s individuálnymi problémami pomôcť.

Skončíme teda u rozprávok?

Nie, teraz som zase v plnom pracovnom procese a pripravujem odbornú knihu o spánku, ktorá by mala vyjsť niekedy v máji. Už sa na to veľmi teším, je to vlastne celý môj výskum a práca na jednom mieste a cítim, že ju už potrebujem dať von a poslať ďalej svoje skúsenosti a informácie. Dúfam, že sa mi podarí vďaka nej rodičom priniesť do života viac sebaistoty a pokoja. Jestvuje veľa ciest, po ktorých môžeme ísť. A je podľa mňa dôležité všetky ich poznať, aby ste sa mohli sami rozhodnúť, ktorá je pre vašu rodinu tá najlepšia a cítite sa s ňou všetci dobre.

Lenka Medvecová Tinková – autorka projektu prosimspinkej.cz

Už päť rokov sa venuje spánkovému poradenstvu. Ako však sama hovorí, spánok bol pre ňu vždy príťažlivý. Ako malé dievčatko bývala často námesačná, v 11 rokoch napísala svoju prvú knihu rozprávok, pretože mala pocit, že tie „dospelácke“ nerozumejú detskej duši. S narodením dcéry sa začala spánku viac venovať, navštevovala workshopy spánkového psychológa Andrewa Mayersa, čo ju priviedlo k štúdiu antropológie na Karlovej univerzite a vlastnému výskumu detského spánku v ČR a na Slovensku. V roku 2014 absolvovala kurz v Laktačnej lige a od marca 2015 je tiež lektorkou masáží detí a dojčiat. Pred Vianocami jej vyšla kniha nielen rozprávok pre deti Pohádkopsaní.