babyweb.sk > Bábätko > Zdravie bábätka > Nenechávajte bábätko plakať
Nenechávajte bábätko plakať
Detský plač dospelých znepokojí. A rozdelí ich na dva tábory. Zatiaľ čo v minulosti sa odporúčalo nechať dieťa „vyrevať“, teraz odborníci prízvukujú, že je dôležité ho utíšiť.
Z chlácholených vyrastú pohodoví
Psychológovia z americkej univerzity Notre Dame vo svojej štúdii došli k záveru, že ak sa dospelí nesnažia plačúce bábätko utíšiť, môže to mať, až vyrastie, dosah na jeho psychiku, môže mať osobnostné problémy. Do výskumu sa zapojilo až 600 dospelých a ich matiek. Vyplynulo z neho, že tí, ktorých sa matky snažili uchlácholiť a upokojiť, keď ako bábätká plakali, sú adaptabilnejší, menej bojazliví a vo väčšej duševnej pohode. „Ak necháte bábätko príliš plakať bez toho, aby ste sa ho snažili utíšiť, cíti sa ohrozené, v jeho organizme sa vylučuje stresový hormón kortizol,“ hovorí Darcia Narváez, spoluautorka štúdie. Ako teda dieťa utíšiť? Niektorí odporúčajú „zázračné“ metódy.
Kolísanie ako v matkinom brušku
S jednou z nich prišiel americký pediater Robert Hamilton. Technika je jednoduchá, spočíva v tom, že dieťa uchopíme jednou rukou pod hrudníkom, paže bude mať zložené ako v prenatálnej podobe, svojimi prstami mu zároveň fixujeme bradu a tým aj hlavičku. Druhou dlaňou ho držíme za zadoček. Trup je naklonený zhruba v 45 stupňoch a my ním jemne pohojdávame, natriasame ho a krúžime zadočkom. Táto pozícia u dieťaťa navodzuje pocity, ktoré zažívalo v bezpečí matkinho brucha. Ak po chvíľke bábätko neprestane plakať, je možno hladné alebo je choré. Táto technika sa dá praktizovať len u tých najmenších do dvoch až troch mesiacov, potom už na to budú veľmi veľké a ťažké.
Nie je plač ako plač
Hlad, bolesť, únava, podráždenie. Francúzsky pediater Bernard Bedouret, spoluautor knihy venovanej detskému plaču, pomáha rodičom vyznať sa v tom, prečo ich dieťa plače.
Hlad: Najklasickejší príklad plaču dojčiat. Z pofňukávania ich plač čím ďalej, tým viac silnie. Pokiaľ sa takto začne bábätko ozývať v obvyklom čase kŕmenia, tak je to jasné.
Únava: Bábätko môže z únavy okamžite zaspať, ale často je to naopak, začne plakať, keď ho položíme do postieľky. Nasadíme teda uspávací rituál, aby sa upokojilo. Spievame, rozprávame naň tichým monotónnym hlasom, až zaspí.
Predráždenie: Koncom dňa, tak medzi 17. a 21. hodinou, na dieťa padne únava zo všetkého, čo za celý deň prežilo. Je podráždené, plač je preň ventilom. Vezmeme ho do náručia, usadíme sa s ním v pološere, maznáme sa s ním, jemne mu masírujeme spánky.
Po jedle: Plač môže znamenať reflux, teda to, že sa bábätku vracia obsah žalúdka späť do pažeráka a niekedy až do úst, čo je nepríjemné. U detí do jedného roku sa to stáva a býva to sprevádzané i vracaním. Pri väčších ťažkostiach to treba prebrať s lekárom.
Nemoc: Plač je iný než zvyčajne, bábätko kričí, až sa zadúša. Ak sa pridá napríklad horúčka, hnačka, dieťa odmieta jedlo, treba bezodkladnú lekársku pomoc.
Čítajte tiež:
- Rozoznajte 5 odtieňov detského plaču
- Úpal, slnečný úpal a mdloby z horúčavy
- Vieme hovoriť s vlastným dieťaťom?
Spevy mníchov uspávajú
„Kolísanie je univerzálny osvedčený prostriedok, ktorý používajú rodičia hlavne v noci,“ hovorí doktor Bedouret. Ponúka i ďalšie vylepšenie, doplnky na hojdanie a kolísanie.
- Zľahka poklepávame bábätku po chrbte a zároveň ním pohojdávame a spievame mu uspávanku. Intenzitu pohybov i hlasu postupne zmierňujeme.
- Funguje vraj i gregoriánsky chorál či iný monotónny zvuk, imitujúci napríklad modlitby tibetských mníchov.
- Zaspievame „O“ či jogínske „Óm“ tak, aby rezonovalo. Pritlačíme dieťa k sebe, aby vnímalo vibrácie, ktoré pri tom vznikajú.
„Ak na detský plač nezareagujeme, bábätko sa bude cítiť bezmocné, neschopné dovolať sa pomoci. Naopak, keď sa pokúsime na plač nájsť odpoveď, ubezpečí sa v tom, že jeho okolie sa ho snaží chrániť a pomáhať mu,“ podotýka Bernard Bedouret.