Neplodnosť a psychika

Na sterilite sa môžu podieľať psychické faktory, ale častejšie sú psychické problémy skôr dôsledkom než príčinou neúspešného úsilia o tehotenstvo. Pri strese sa aktivujú hormonálne osi a do krvného obehu sa vyplavujú vo zvýšenej miere niektoré hormóny, ktoré ovplyvňujú nielen správanie ženy, ale aj jej telesné pochody.

Úzkosť plodnosti nepomáha

Hormón kortizol môže spôsobiť, že žena prestane ovulovať a menštruovať. Pôsobí aj na imunitný systém, ktorý tlmí, a to môže ovplyvniť proces uhniezdenia vajíčka v maternici. Ostatné stresové hormóny (katecholamíny) ovplyvňujú pohyblivosť vajíčkovodov a prekrvenie maternice. Pri strese nastáva zníženie libida, a tým sa znižuje aj frekvencia pohlavného styku a šanca otehotnieť. Štúdie dokázali, že menej stresované a menej úzkostné ženy otehotneli častejšie. Príkladom sú ženy, ktoré otehotneli po adoptovaní dieťaťa alebo pred začatím liečby neplodnosti.

Dominujúce emócie, ktoré sa často spájajú so sterilitou, sú úzkosť, precitlivenosť a depresia. Úzkosť a precitlivenosť ženy pramení z jej úporného úsilia. Pravidelne si meria bazálnu teplotu, sleduje plodné a neplodné dni a v čase ovulácie vyžaduje od partnera pohlavný styk. Každý mesiac čaká na menštruáciu, a ak ju nedostane, jej sklamanie sa ďalej prehlbuje.

Muži to majú inak?

Ako dôsledok neschopnosti otehotnieť prichádza postupne depresia. Emočné reakcie mužov a žien podrobujúcich sa liečbe sterility sú odlišné. Ženy reagujú výraznejšie a úzkostnejšie ako muži, čo súvisí s väčším množstvom a nepríjemnosťou procedúr, ktoré musia absolvovať. Muži navonok prejavujú horšie svoje pocity. Žena tak môže mať dojem, že partner menej prežíva ich spoločný problém. Muža, naopak, prekvapujú ženine silné emócie. Želaním oboch je, aby ich reakcie boli rovnaké, čo sa nedá.

Vyšetrovanie a liečba sterility nemusí mať vždy negatívny vplyv na partnerský vzťah. Sú páry, ktoré spoločný problém a trápenie zblíži a ich vzťah sa utuží. Ak sa pre jedného z partnerov stane neplodnosť obsesiou, môže nastať partnerská kríza a vzájomné odcudzenie. Neplodnosť ovplyvňuje sexuálny život obidvoch partnerov. Stráca sa libido, klesá frekvencia pohlavných stykov, prichádza k predčasnej ejakulácii.

Čítajte tiež:

• Recept na počatie? Optimizmus
• Keď imunita bráni počatiu
• Viete, čo je to vedomé počatie?

Asistovaná reprodukcia

Páry, ktoré sa podrobujú umelému oplodneniu, doň vkladajú veľké nádeje. Ukončenie neúspešnej liečby neplodnosti je pre oboch partnerov veľmi stresujúce. Dostavujú sa depresia, hnev, pocit straty plodnosti a potenciálneho dieťaťa, ktoré sú intenzívnejšie u žien ako u mužov. Najčastejšími dôvodmi ukončenia liečby sterility je vysoká emočná, fyzická alebo ekonomická náročnosť a lekári už ďalšie pokusy neodporúčajú.

V procese asistovanej reprodukcie je veľmi dôležité, aby sa partneri dokázali s bezdetnosťou zmieriť, veď pre otehotnenie urobili maximum. Bezdetné ženy však často opisujú, že sú v ďalšom živote menej spokojné. Partnerský vzťah táto skúsenosť posilní, alebo sa rozpadne. Väčšinou sa po ukončení liečby manželstvo pozvoľna vracia do pôvodných koľají.

Počet detí, ktoré prišli na svet pomocou asistovanej reprodukcie, stúpa. Ženy, ktoré otehotneli pomocou umelého oplodnenia, sa o svoje narodené dieťa viac boja. Obavy narastajú, ak žena podstúpila viac cyklov IVF. Po pôrode sa situácia mení a ženy majú k dieťaťu normálny materský vzťah. Ich strach o dieťa nebýva väčší ako u žien, ktoré otehotneli prirodzenou cestou. Pri starostlivosti o dieťa väčšinou nemávajú problémy a z materstva sa tešia.