Neprávom démonizovaný cukor

Matka malej Elly mala od narodenia dcéry jasno: Cukor do stravy jej dievčatka patriť nebude. Kdesi si prečítala o jeho hrozivých účinkoch na hmotnosť dieťaťa. Samozrejme, nezavrhla ovocie ani prirodzene sladké potraviny, ale domov nekupovala cukrovinky. „Bude lepšie, keď niečo také vôbec nespozná, aspoň si na tú chuť nezvykne, nebude to potom vyžadovať,“ hovorila si. Až pri jednej bežnej prehliadke u pediatra sa dozvedela, že urobila obrovskú chybu.

Dievčatko totiž v 18 mesiacoch vážilo deväť kilogramov, za štvrť roka pribralo ledva 100 gramov, ešte nechodilo a na nohách stálo neisto. „Lekár mi povedal, že okamžite musím pridať do jej stravy tuky a cukry kvôli svalom a celkovému vývoju vôbec. Zaskočilo ma to,“ priznáva Ellina matka.

Med nie je pre najmenších

„Neexistuje žiadne vedecké opodstatnenie o škodlivosti cukru pre dojčatá a malé deti,“ tvrdí francúzsky špecialista na detskú výživu Patrick Tounian. Nevhodný pre deti do jedného roka je med, pretože môže obsahovať úplne náhodne Clostridium botulinum, teda baktériu, ktorej toxíny sú príčinou dojčenského botulizmu, smrteľne nebezpečnej otravy. Inak sú všetky cukry (sacharóza, fruktóza, glukóza) povolené. A naopak ešte vítané ako zdroje energie. Ak ich malé dieťa nedostáva, jeho telo si pomáha inak, teda hľadá svoje „palivo“ v bielkovinách vo svaloch, čím ich „vysáva“, oslabuje.

Zakázané ovocie chutí najlepšie

Navyše sú malé deti „naprogramované“ tak, aby mali cukor rady. Už v maternici prispieva k spokojnosti bábätka, keď sa matka kŕmi sladkým, tak prečo sa toho slastného pocitu zbavovať s príchodom na svet? Objavovať rôzne potraviny, poznávať nové chute obohacuje. Iste, jesť zdravo a vyvážene je základ, ale prečo sa zriekať aj potešenia z toho, čo jeme? Len čo začneme potláčať prirodzené chute, vráti sa nám to, navyše v znásobenej miere. A to platí aj u tých najmenších, ktorí sa k sladkému aj tak dostanú, len čo trochu vyrastú.

Sladká odmena je bič

To však neznamená, že budeme deti napchávať bonbónmi. Prísun cukru by mal byť limitovaný a riadený, aby sa dieťa od neho nestalo závislým a nepreháňalo jeho konzumáciu, keď bude väčšie. Ak si dieťa nezvykne na celú škálu chutí, môže mu to v budúcnosti, predovšetkým v puberte, spôsobiť vážne problémy v súvislosti s príjmom potravín (anorexia, bulímia, obezita). Ako teda nájsť tú správnu mieru? Dieťa by malo jesť zrelé šťavnaté ovocie a sladkú zeleninu (karotka, batáty), rôzne pyré, kompóty. Naučíme ho jesť po jedle ako dezert napríklad jogurt, najskôr prírodný, následne ochutený zaváraninou, aby si zvyklo na obe chute.

Keď dieťa príde do veku, keď sa začne obzerať po rôznych maškrtách, neodopierame mu ich, len pre ne nájdeme správne miesto. Neustále sa snažíme, aby bola strava vyvážená, aby si na to zvyklo a v budúcnosti to bralo ako samozrejmosť. Hlavne sa vyhneme odmeňovaniu sladkosťami. Vety typu: „Keď všetko zješ, dostaneš múčnik,“, prípadne „Keď budeš dobrý, dám ti sušienku“ sú zlou cestou. Sladké by nemalo byť zatracované, ale ani preceňované či slúžiť ako odmena.

Prečítajtě si tiež:

• Neznášam mlieko. Mám to v génoch
• Alergie na bielkoviny kravského mlieka
• Mýty o detských príkrmoch

Aj priateľov si vyberáme

Dobre však vieme, že nie je cukor ako cukor. Mali by sme staviť hlavne na polysacharidy (zložené alebo komplexné cukry). Ich trávenie je pomalšie, poskytujú dlhší pocit zasýtenia a mávajú aj veľa užitočnej vlákniny. Nájdeme ich v rôznych zeleninách, obilninách a strukovinách.

Naproti tomu potraviny s vysokým zastúpením jednoduchých cukrov (cukrovinky, med, ovocie, sladené nápoje) sa trávia rýchlejšie a sme po nich skoro hladní. Často to vedie k škodlivému maškrteniu medzi jedlami. U väčších detí treba dať pozor na kalorické bomby typu kolových nápojov alebo rôznych limonád či ovocných štiav, ktoré nie sú prírodné. Bohato sa do nich pridáva fruktóza, ktorá podporuje zvýšenú tvorbu tuku. Ak chceme mať z cukru pre seba a svoje deti priateľov, starostlivo si ho vyberáme.

Stojí cukor za hyperaktivitou?

Často sa tiež hovorí o tom, že rafinovaný (biely) cukor spolu s potravinovými doplnkami sú príčinami detských porúch pozornosti spojenými s hyperaktivitou (ADHD), prípadne vedú k zosilneniu ich symptómov. Vedci sa touto hypotézou zaoberajú a zatiaľ neprišli k jasnému záveru. Pri rafinovanom cukre ju niektorí vylučujú, respektíve ju nepotvrdili, škodlivosť v tomto smere vidia skôr napríklad v potravinárskych farbivách.