Nerobte poriadok. Udržiavajte ho!

Hneď ráno, len čo manžel zabuchne dvere bytu a odchádza do práce, mrknem na deti. Ak ešte spia, v polospánku prechádzam bytom a hneď mi napadá plno vecí, ktoré treba urobiť. Oblečenie a rôzne predmety sú na miestach, na ktoré nepatria, slniečko ma upozorní na prach na nábytku, kvety potrebujú poliať, treba prať, žehliť, napísať zoznam potravín, ktoré by som mala nakúpiť…

Čím začať?

Najskôr zo seba urobím človeka. Vletím do kúpeľne, osviežim sa vodou, ranný „chaos look“ na hlave si trochu (alebo skôr viac) upravím a prezlečiem sa. Čo keby dnes niekto prišiel?!

Vždy sľubujem, že až bude doma všetko čisté, upratané, hodím sa do vane s penou, potom si sadnem ku knižke alebo k časopisu, nalejem si pohár vína a budem len tak odpočívať. Dlho sa mi to nedarilo. Večer po kúpaní a nakŕmení detí som bola rada, že som si dala sprchu a unavená šla spať.

Potom som na to prišla. Keď sa človeku do niečoho nechce, trvá mu všetko dlhšie. Robí pomaly veci, ktoré sa dajú stihnúť rýchlejšie. Rozhodla som sa, že zistím, ako dlho trvá upratovanie a či nebude lepšie vygruntovať celý byt za jeden deň alebo si prácu rozdeliť na viac dní.

Svoje dve malé deti som zverila susedke, ktorá ich vytiahla na prechádzku. Vzala som do ruky stopky a rozhodla som sa, čím začnem. Vyhrala kúpeľňa a WC. Pri upratovaní som sa snažila na nič nemyslieť, iba sa sústrediť na to, čo práve robím. Skutočne to šlo rýchlejšie. Pripomínam, že naša rodinka má byt s veľkosťou 3 + 1.

Upratovanie podľa stopiek:

13 minút – vydrhnutie vane a umývadla, vyleštenie zrkadla, utretie prachu na poličke, zoradenie krémov a šampónov na poličke.

4 minúty – umytie záchodovej misy, utretie prachu a zoradenie niekoľkých vecí na polici.

Potom som prešla do kuchyne. Riad som, našťastie, umyla už včera večer, takže mi ostáva len utrieť kuchynský stôl, mikrovlnku, odkvapkaný riad uložiť na miesto, kam patrí, umyť sporák, uvariť vodu na čaj, pozrieť sa do chladničky a spísať zoznam potravín, ktoré treba dokúpiť. To všetko 15 minút.

Obývačka – utrieť prach na nábytku a televízore, oprášiť rámiky na fotkách, počítačový kútik, konferenčný stolík, vyklepať vankúše na sedačke, zoradiť časopisy a letáčiky – 13 minút.

Spálňa – výmena posteľnej bielizne, ustlanie postele, oprášenie obrazov a nočných stolíkov – 11 minút.

Detská izba – upratať hračky, utrieť prach, roztriediť špinavú a čistú bielizeň, ustlať postele – 13 minút.

Povysávanie troch izieb – 9 minút.

Umytie podlahy v predsieni a kuchyni – 8 minút.

Ostáva poliať kvety a vyniesť smeti – 5 minút.

Celkovo mi v ten deň upratovanie trvalo 91 minút. Hodinu a pol.

A ako som sa po ňom cítila? Ako uštvaný pes. Spomenula som si totiž, že sa to ani zďaleka neskončilo. Už zostáva „len“ vyžehliť vypratú bielizeň a znovu zapnúť práčku s ďalšou várkou oblečenia. Tak sa mi zdá, že upratovanie je nekonečné.

Bude asi predsa len lepšie očistiť sporák hneď po každom varení, veci ukladať, kam patria, meniť posteľnú bileizeň raz za dva týždne, poveriť manžela nákupom potravín aj vynesením smetí (má to predsa pri ceste, keď ide ráno do práce)… Udržiavať poriadok je vážne menej náročné, ako sa mu venovať hodinu až dve naraz.

Možno som aj tak musela trochu zľaviť zo svojich nárokov na požiadavku mať všetko dokonale čisté. Pri dvoch, ak nie viacerých deťoch si človek musí rozmyslieť, čo je preňho dôležitejšie. A ako by iste odpovedal každý, na prvom mieste je spokojné dieťa a celková pohoda.

Ako sa vraví: Neporiadok v byte = šťastné dieťa.

Zdá sa, že upratovanie je jediné zamestnanie, ktoré musíme vykonávať po celý svoj život. Záleží však na každej z nás, ako s ním naložíme.

Táňa Václavková