Nový trend výchovy – „Približná výchova“ vás vraj ochráni pred pocitom zlyhania

Své o tom vie Agnès Labbé, francúzska mamička štyroch detí, z ktorých sú dve dvojčatá. Na svojom blogu a neskôr aj v knihe ponúka vlastný koncept výchovy, ktorý by mal pomôcť rodičom uchrániť sa od sebaobviňovania, že ich výchova nie je dokonalá. Agnès nie je žiadna psychoterapeutka alebo odborníčka na tieto záležitosti. Proste vychádza zo svojich skúseností. Svoju metódu nazvala aproximatívna (približná) výchova.

PREČO BY TO MALO FUNGOVAŤ?

• Pri tejto metóde by rodič nemal nikdy zažiť pocit neúspechu. „Vychádzam z toho, že má pravdu, pretože on je rodič. Ak mu táto metóda pomôže zlepšiť sebadôveru, bude aj ako rodič lepší.“
• Podstatou je uvoľniť sa, to potrebuje každý rodič, zvlášť ak má viac detí.
• Nevyžaduje to žiaden čas navyše alebo zvláštne nasadenie. Len je potrebné pristupovať k istým veciam inak. Napríklad si s dieťaťom hovoriť riekanky, keď čistíte zemiaky.
• Vychádza z predpokladu, že rodič nie je žiadna superbytosť, ale má nárok na únavu, mieru trpezlivosti aj na zlyhania.

NEMUSÍM VŠETKÉMU ROZUMIEŤ

Už sme na pokraji svojich síl, stačí málo a vybuchneme. Dieťa nás svojím správaním dotlačilo do momentu, keď prevládnu emócie a my sa snažíme zubami-nechtami situáciu zvládnuť. A potom si hovoríme: Kde som spravila chybu? Prečo sa ten drobček správa tak strašne? Namiesto spytovania si vlastného svedomia a sebaobviňovania je potrebné uvedomiť si, že dieťa nám nerobí žiadne schválnosti, že len prechádza istou vývojovou fázou, hľadá si svoju nezávislosť. Takže ak napríklad reve ako tiger, že nechce ísť domov z ihriska a niektoré „zaslúžilé“ matky sa pohoršujú, aké nezvládnuteľné dieťa máte, nie je to vaša vina. Len proste ako rodič nesiete na svojich pleciach jeho ďalšiu vývojovú fázu.

Čítajte tiež:

• Odmeny a tresty vo výchove alebo Ako nevychovať malého tyrana
• Ako si nevychovať počítačového maniaka. Príručka pre rodičov
• Metóda Montessori funguje aj doma

ZDRVUJÚCE PRÍKLADY

Ťažko sa od „dokonalých matiek“ počúvajú vety typu: „Náš Adamko už bez napomenutia každého pozdraví a môžem s ním chodiť v pohode nakupovať, nič nevyberá z regálov.“ Pri takýchto vyhláseniach nejedna mamička sklopí zrak a hanbí sa, pretože pre ňu je nakupovanie s dieťaťom horor. Týkalo sa to aj Agnès, až do chvíle, keď si uvedomila, že dieťa by malo rešpektovať predovšetkým podstatné veci a tých zase nie je toľko veľa. Potom sú tu tie ostatné, ktoré sa zdajú dôležité v určitej chvíli, ale časom upadnú do zabudnutia. Nie je preto nutné na mnohých veciach bazírovať a robiť si z nich ťažkú hlavu, ale skôr sa pružne prispôsobovať situácii.

PROBLÉM ZVANÝ ŠNÚRKY

Naučiť dieťa zaväzovať šnúrky je väčšinou fuška. Svoje si s tým užila aj Agnès. „Strávila som tým hodiny, niekedy som až pochybovala o schopnostiach svojho syna vôbec sa to niekedy naučiť. Obaja sme toho mali po krk, až sa to nakoniec skončilo pri topánkach so suchým zipsom, ktoré nosil celkom dlho. Napokon som jedného dňa zistila, že si dokáže šnúrky zaviazať.“ Syn sa to naučil zrejme v škole od spolužiakov, sám, a už si ani nespomínal, kedy a ako sa to stalo. Takže ďalšie pravidlo znie: Nesnažiť sa ako rodič dieťa naučiť všetko. Na veľa vecí príde samo mimo rodinného kruhu.

KRÍZA NA KOLOTOČI

Jazda na kolotoči sa končí, ale dieťa odmieta vystúpiť z autíčka, v ktorom sa viezlo. Prepuká apokalyptická scéna. Podľa klasickej pozitívnej výchovy by mal rodič identifikovať problém, vytvoriť stratégiu, zmobilizovať sily, aby dieťa upokojil. Vyznávač aproximatívnej výchovy však nie je schopný vymyslieť vôbec nič a jeho jediným prianím je, aby sa táto situácia čo najrýchlejšie skončila. Vezme teda vrieskajúce dieťa, vytiahne ho z autíčka a len formálne mu vysvetlí, že to určite nie je jeho posledná jazda na kolotoči. Potom už s vrieskajúcim dieťaťom na túto tému nediskutuje, skôr sa snaží odviesť jeho pozornosť na iné veci. Neznamená to však, že mu ponúkne napríklad cukrovú vatu, skrátka, že si ho kúpi, to by sa vrátilo ako bumerang. Kríza na kolotoči je skôr signálom, že dieťa je unavené a že je čas vrátiť sa domov.

PRAKTICKÉ RADY

Kúpanie

Ak máme viac detí, necháme ich kúpať sa vo vani spolu, šetríme tým vodu, je to ekologickejšie. Zavádzame aj dni bez kúpania, len so základnou hygienou. Môžeme to nazvať hra na mačičky. Deťom schopným byť v kúpeľni bez dozoru zaobstaráme do vane rôzne hračky a pomôcky a nie je na škodu, keď tam zostanú dlho, rodič si môže oddýchnuť. Rovnako je praktické naučiť dieťa dostatočne skoro umývať sa samo.

Obliekanie

„Dosť dlho som si myslela, že spravím dcére radosť, keď jej dovolím, aby si oblečenie do školy vyberala sama. Nastal horor, trvalo šialene dlho, kým sa rozhodla pre nejakú sukňu, potom ju zavrhla a vyberala ďalej. Najprv mi napadlo, že ma tým chce naštvať, potom mi však došlo, že si s výberom nevie rady, že sa bojí, aby si nevzala niečo nevhodné, že trpí pocitom, že nie je schopná sama sa správne obliecť.“ Prílišná sloboda vo výbere nemusí byť pre dieťa to pravé. A tak svojej dcére začala Agnès vyberať oblečenie sama, ale, samozrejme, bez zbytočných komentárov typu: Táto sukňa sa dnes do školy nehodí, pretože idete na výlet.