Očkovanie – komplexný prehľad

Podobne ako v iných európskych krajinách sa u nás vykonáva povinné pravidelné očkovanie podľa očkovacieho kalendára. Je to očkovanie proti tuberkulóze, záškrtu, tetanu, dávivému kašľu, detskej mozgovej obrne, osýpkam, mumpsu a ružienke, vírusovej hepatitíde typu B a haemophilusovi influenzae typu B.

Očkovací kalendár (pravidelné, zo zákona povinné očkovanie)

4. deň – 6. týždeň: očkovanie proti tuberkulóze

3. mesiac: 1. dávka hexavalentnej vakcíny (Infanrix hexa) proti záškrtu, tetanu, dávivému kašľu, haemophilusovi influenzae B, detskej mozgovej obrne a hepatitíde typu B v jednej injekcii

5. mesiac: 2. dávka hexavalentnej vakcíny (Infanrix hexa) proti záškrtu, tetanu, dávivému kašľu, haemophilusovi influenzae B, detskej mozgovej obrne a hepatitíde typu B v jednej injekcii

o 6 mesiacov od druhej dávky: 3. dávka hexavalentnej vakcíny (Infanrix hexa) proti záškrtu, tetanu, dávivému kašľu, haemophilusovi influenzae B, detskej mozgovej obrne a hepatitíde typu B v jednej injekcii

11. mesiac: preočkovanie hexavalentnej vakcíny

15. ukončený mesiac: očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke vakcínou Priorix, ktorú hradí poisťovňa

11. rok: preočkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke

2. rok: preočkovanie detí proti tuberkulóze, ak majú negatívnu skúšku na predlaktí a nemajú jazvu po prvom očkovaní v pôrodnici (vykonáva sa po základnom pravidelnom očkovaní, ktoré musí byť ukončené)

3. a 6. rok: preočkovanie proti záškrtu, tetanu a dávivému kašľu Infanrixom-trojvakcínou (nehradí poisťovňa)

10. – 11. rok: preočkovanie proti detskej mozgovej obrne inaktivovanou očkovacou látkou

11. – 12. rok: preočkovanie proti tuberkulóze, ak je negatívna skúška na predlaktí

14. rok: preočkovanie proti tetanu a záškrtu, ďalšie po 10 – 15 rokoch tou istou očkovacou látkou

Odporučené očkovania

Odporučené očkovania sú zo zákona nepovinné. Nie sú v plnej výške uhrádzané zdravotnou poisťovňou, ale to neznamená, že dieťaťu neprinášajú úžitok. Naopak. Niektoré nepovinné očkovania sú pre väčšinu detí viac než vhodné a uvažuje sa o ich zavedení do systému pravidelného očkovania.

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde

Kliešťová encefalitída (kliešťový zápal mozgu) je nákazlivé vírusové ochorenie. Vírus sa prenáša kliešťami na lesné hlodavce, na divoko žijúce a domáce voľne sa pasúce zvieratá, ktoré sa stávajú prirodzeným zdrojom nákazy. Vírus sa prenáša prostredníctvom slín nakazeného kliešťa. Nákaza človeka je však možná nielen po prisatí kliešťa. Určité riziko predstavuje aj tepelne nespracované mlieko nakazených kôz, kráv a oviec. Môže obsahovať vírus kliešťovej encefalitídy. Výskyt ochorenia súvisí s aktivitou kliešťov. Najviac chorých je spravidla od začiatku leta do neskorej jesene. Medzi najťažšie komplikácie kliešťového zápalu mozgu patria trvalé obrny, poruchy koncentrácie a pamäti, atrofia svalov.
Vakcínou proti kliešťovej encefalitíde možno očkovať deti staršie ako jeden rok. V prípade zvýšeného rizika prenosu infekcie je možné očkovať aj mladšie deti. Očkuje sa tromi dávkami do ramena alebo sedacieho svalu. Najvhodnejšia je tzv. pomalá schéma očkovania: začína sa koncom jesene alebo v zime a medzi prvou a druhou dávkou očkovania je interval 1 – 3 mesiace. Tretia dávka sa podáva za 9 – 12 mesiacov po druhom očkovaní. V prípade potreby dosiahnutia rýchlej ochrany pred kliešťovou encefalitídou existujú modifikované spôsoby očkovania podľa tzv. zrýchlenej schémy. Preočkovanie sa vykonáva po 3 – 5 rokoch.

Jedna dávka vakcíny proti kliešťovej encefalitíde (FSME immun, Encepur) stojí okolo 720 Sk (23,90 €). Poisťovne na toto očkovanie prispievajú v rôznom rozsahu.

Očkovanie proti meningokokovým nákazám

Existuje niekoľko vakcín, ktoré chránia pred hnisavým zápalom mozgových blán spôsobených meningokokom. V súčasnosti sa ako najvhodnejšia ukazuje vakcína proti meningokokovi typu C, ktorá je veľmi účinná, bezpečná a vytvára dlhodobú až celoživotnú ochranu pred ochorením. Touto vakcínou je možné očkovať deti už od dojčenského veku. Najvhodnejší čas na očkovanie je pri vstupe dieťaťa do kolektívneho zariadenia (škôlka, škola) alebo v období dospievania (14-15 rokov). Nevýhodou je, že zatiaľ neexistuje vakcína účinná v našich podmienkach proti meningokokovi typu B, ktorý je zodpovedný asi za 50 % závažných menigokokových ochorení. Ani v dohľadnom čase sa s takouto vakcínou nepočíta, a tak voliteľným očkovaním je spomenutá vakcína proti meningokokovi typu C. Deti od jedného roka veku a dospelí sú očkovaní jedinou dávkou tejto vakcíny. Dojčatá od 2 mesiacov do roka sa spravidla očkujú dvomi dávkami v intervale jedného mesiaca. V intervale 3 – 5 rokov je nutné dieťa preočkovať.

Látka chrániaca dieťa pred meningokokom C vyjde asi na 1 000 Sk (33,19 €). K dispozícii je vakcína s názvom Neisvac, ale pripravujú sa ďalšie dve očkovacie látky.

Očkovanie proti pneumokokovým infekciám

Pneumokok spôsobuje závažné ochorenia vrátane zápalu mozgových blán. Niektoré krajiny Európskej únie preto pneumokokovú vakcínu zaradili medzi pravidelné očkovacie látky a očkujú všetky deti, avšak na Slovensku ide iba o mimoriadne očkovanie – dobrovoľné, teda na žiadosť rodičov. Očkovať možno už od dojčenského veku. Deťom s poruchou obranyschopnosti, chronicky chorým a deťom s opakovanými zápalmi stredného ucha ho u nás uhrádza poisťovňa, musia sa však každé 4 až 5 rokov preočkovať. Pre deti do 2 rokov očkovanie (Prevenar) hradí poisťovňa len čiastočne, pacient si dopláca asi 90 Sk (2,99 €). U detí nad 2 roky sa táto očkovacia látka hradí v plnej výške. Tie, čo majú viac ako 2 roky, sa očkujú aj vakcínou Pneumo 23.

Vakcínu možno podávať súbežne s očkovaním tromi dávkami hexavalentnej očkovacej látky proti záškrtu, tetanu, dávivému kašľu, hemophilusovej nákaze, žltačke B a detskej mozgovej obrne.
S pribúdajúcim vekom, v ktorom sa začína očkovanie, klesá počet dávok, takže pri očkovaní detí medzi 2. – 5. rokom veku stačí len jediná dávka vakcíny. Treba však povedať, že riziko ťažkej pneumokokovej infekcie je zvlášť u imunitne oslabených jedincov už v dojčenskom veku.

Očkovacia látka proti pneumokokovým infekciám Prevenar stojí 2 800 Sk (92,94 €) a na Slovensku sa nepreočkováva 4. dávkou. Pneumo 23 stojí 450 Sk (14,94 €).

Očkovanie proti kiahňam

Je obzvlášť vhodné u detí so zníženou obranyschopnosťou alebo u niektorých chronicky chorých. Vakcína je určená aj osobám, ktoré sú „vnímavé“ proti kiahňam, teda ich samy neprekonali, nemajú vytvorené protilátky a je u nich vysoké riziko nákazy. Očkovať možno deti od jedného roka. Niektoré krajiny začali plošne očkovať všetky deti. U nás sa o tom zatiaľ neuvažuje.

K dispozícii je očkovacia látka Priorix tetra, ktorá sa podáva v kombinácii s Priorixom, alebo samostatne v intervale 1 až 6 mesiacov. Kiahne sa môžu preočkovať o 6 mesiacov aj čistou očkovacou látkou Varillrix alebo v 11. roku Priorixom tetra.
Vakcína Priorix tetra stojí 2 300 Sk (76,35 €).

Očkovanie proti vírusovému zápalu pečene typu A (hepatitída A)

Vírusový zápal pečene spôsobený vírusom hepatitídy A nepatrí u nás k častým infekciám, ale pri nedodržaní základných hygienických návykov sa choroba sem-tam objaví. Môže sa objaviť v letných táboroch, kempoch, na dovolenke alebo za mimoriadnych okolností, ako sú napr. záplavy. Očkovanie proti žltačke typu A sa odporúča aj pri cestách do niektorých exotických krajín. Vakcína sa podáva 14 dní až mesiac pred cestou.
Očkovať je možné deti od roku veku.

1 800 Sk (59,75 €) si spolu za dve dávky vakcíny Havrix pripravia rodičia, ktorí budú chcieť dať svoje deti zaočkovať proti žltačke typu A. Očkuje sa po ukončenom 1. roku, druhá dávka sa podáva o 6 mesiacov až do roka. Ďalšie preočkovanie nie je nutné, je to na celý život.

Očkovanie proti ľudským papilomavírusom

Chráni pred ochoreniami spôsobenými niektorými ľudskými papilomavírusmi (ako je predovšetkým rakovina krčka maternice). Vhodné je aplikovať túto vakcínu hlavne dospievajúcim a mladým dievčatám pred začiatkom pohlavného života.
Spravidla sa očkuje 3 dávkami v intervale 0 – 2 – 6 mesiacov. Druhú dávku je možné podať už mesiac po prvej. Interval medzi druhou a treťou dávkou by nemal byť kratší ako 3 mesiace.

Očkovacia látka Silgard alebo Cervarix proti karcinómu krčka maternice u dievčat vyjde v troch dávkach asi na 11 000 Sk. Vakcína je vhodná aj pre mladé dievčatá, ktoré ešte nezačali s pohlavným životom, ale aj pre ženy do 26 rokov.
Očkovanie proti ľudskému papilomavírusu u nás hradia poisťovne v 12. roku života 10 %, ale ako rôzne bonusy napríklad 2 neštátne poisťovne hradia podľa dĺžky poistenia až 70 %. Jedna dávka vakcíny stojí 3 900 Sk (129,46 €).

Očkovanie proti chrípke

Chrípkou sú najviac ohrozené deti v detských domovoch a ústavoch, deti so závažným dlhodobým pľúcnym ochorením, s cukrovkou, chronickým ochorením obličiek či s poruchou systému obranyschopnosti. U týchto rizikových skupín je očkovanie jednoznačne odporučené a hradí ho zdravotná poisťovňa. V ostatných prípadoch je vhodná porada s lekárom.
Deti mladšie ako 3 roky sa očkujú dvomi dávkami v intervale dvoch mesiacov, ak ide o prvé očkovanie. Staršie deti ako 9 rokov a dospelí sa očkujú jednou dávkou. Výnimkou sú osoby s poruchou obranyschopnosti. Tu sú potrebné dve dávky. Očkovanie proti chrípke nechráni dlhodobo. Každý rok treba preočkovať.
Očkovaciu látku proti chrípke (Vaxigrip, Influvac, Fluarix, Begrivac) hradí všetkým deťom poisťovňa v plnej výške.

Očkovanie proti rotavírusom

Rotavírusy patria k najčastejším pôvodcom črevných infekcií u dojčiat a malých detí. Prejavujú sa vracaním a následnými hnačkami. Pri ťažkom priebehu hrozí odvodnenie a rozvrat vnútorného prostredia organizmu. Preto sú tieto infekcie častým dôvodom hospitalizácie dojčiat a malých detí v nemocnici. Väčšinou nasleduje rýchle uzdravenie – do týždňa od začiatku choroby. Občasné tráviace ťažkosti však pretrvávajú ešte niekoľko dní pri postupnom uvoľňovaní diéty. Očkuje sa od 6. týždňa veku, očkovanie sa musí ukončiť do 6. mesiaca. Niektoré európske krajiny uvažujú o zaradení tejto vakcíny medzi pravidelné plošné ochorenia.

Proti infekcii spôsobenej rotavírusmi je možné dať deti očkovať vakcínou Rotarix ( 2 dávky v odstupe najmenej 4 týždňov) a Rotateq (3 dávky v intervale najmenej 4 týždňov). Nie sú hradené žiadnou zdravotnou poisťovňou a ceny sú variabilné podľa výrobcov i lekární, pohybujú sa približne od 115 – 126 €. (3 465 – 3 796 Sk).

Očkovan ie proti besnote

Besnota, zákerné vírusové ochorenie, sa vďaka očkovaniu zveri u nás vyskytuje len sporadicky. Zdrojom nákazy je choré divé zviera (líška, srnčia, jelenia zver) alebo nakazené domáce zviera. Vírus a nákaza sa prenášajú zvieraťom. Nákaza vzniká aj pri manipulácii so zvieraťom a keď sa do otvorenej rany dostanú jeho sliny. Počas posledných rokov bolo besnota takmer výnimkou. Nakazenie besnotou sa prejavuje najprv bolesťami hlavy, nespavosťou, horúčkou, postupne halucináciami, neprimeraným správaním, kŕčmi, svalovou obrnou. Jedinou možnosťou, ako sa chorobe brániť, je okamžité očkovanie po zranení zvieraťom, ktoré je odôvodnene podozrivé z besnoty. Podávajú sa tzv. antirabické protilátky v sére. Potom sa pacient očkuje a preočkuváva. Ak nedošlo k zraneniu, ale pacient bol v styku s chorým zvieraťom, antirabické protilátky sa nepodávajú, rovno sa očkuje. Existuje aj preventívne očkovanie proti besnote u osôb so zvýšeným rizikom kontaktu s touto nákazou. Vakcína sa podáva do svalu alebo podkožne do ramena, alebo u detí do stehna.
U nás dostupné očkovacie látky proti besnote sa nazývajú Rabipur a Verorab a stoja 450 Sk (14,94 €).

Otázky rodičov o očkovaní

Kedy dieťa nemožno očkovať?
1. Keď je choré. Aj bežná ľahká viróza, pri ktorej dieťa nemá teplotu, býva prekážkou očkovania. Po horúčkovitom ochorení by sa dieťa nemalo očkovať minimálne dva týždne po úplnom vyliečení.
2. Ak po predchádzajúcom očkovaní došlo k mimoriadne závažnej reakcii so zhoršením celkového stavu dieťaťa alebo k ťažkej alergickej reakcii.
3. Keď dieťa užíva lieky, ktoré znižujú jeho obranyschopnosť, alebo ak ide o dieťa s preukázanou poruchou obranyschopnosti. Očkovanie zváži alergiológ alebo imunológ.

Čo by mal lekár vedieť pred očkovaním?
1. aké lieky dieťa užíva,
2. či malo reakciu na predchádzajúce očkovanie,
3. či niektorý z členov rodiny, s ktorým bolo dieťa v kontakte posledné tri týždne pred očkovaním, nebol chorý,
4. či dieťa v posledných troch dňoch nemalo zvýšenú teplotu, kašeľ, vyrážky, alergickú reakciu, nebolo uštipnuté hmyzom, nemalo bolesti hlavy, kĺbov, hnačky, nechutenstvo,
5. či rodičia nespozorovali nápadnú zmenu správania dieťaťa alebo poruchu spánku pred dňom očkovania.
Čo by mali rodičia robiť po očkovaní?
Po očkovaní by dieťa nemalo byť počas 2 – 7 dní vystavené väčšej fyzickej námahe ani slneniu.
Ľahké miestne reakcie v mieste vpichu, ako je opuchnutie, začervenanie či bolesť, sa neliečia, ale nechajú sa samovoľne odoznieť.

Aké sú nežiaduce reakcie po očkovaní?
Očkovacie látky sú bezpečné a závažné vedľajšie účinky očkovania sú len vzácne. Vakcíny však musia byť aplikované správne, v správny čas s ohľadom na dlhodobý i aktuálny stav očkovaného jedinca. Väčšina nežiaducich reakcií po očkovaní je mierna a prechodná. Sú buď miestne: bolesť, opuch a začervenanie v mieste vpichu, vznikajúce bezprostredne po očkovaní, obvykle počas 12 – 48 hodín, alebo celkové: zvýšená teplota alebo horúčka, bolesť hlavy, vracanie, hnačky, vyrážky na tele. Obvykle vznikajú do 72 hodín po očkovaní. Nežiaduce reakcie zmiernia studené obklady alebo protizápalová masť. Horúčke a bolesti hlavy možno predchádzať podaním paracetamolu po očkovaní.
Pri očkovaní napríklad Priorixom, kde ide o očkovanie živou očkovacou látkou, môže nastať reakcia o 10 až 14 dní.

Je nutné dieťa očkovať?
Áno, je. Očkovanie dokáže ochrániť pred zákernými chorobami, ktoré sa u nás bežne vyskytujú, a neočkovanému môžu spôsobiť trvalú ťažkú ujmu na zdraví.
Niekedy majú rodičia pocit, že choroba je vďaka lepšej hygiene a zdravotnej starostlivosti celosvetovo na ústupe, a teda nie je nutné dieťa očkovať. Ukazuje sa však, že vo chvíli, keď z rôznych dôvodov nie je populácia proti niektorej z chorôb, ktoré sa už takmer nevyskytujú, očkovaná, zvýši sa často mnohonásobne počet chorých na túto chorobu. Príkladom môžu byť Veľká Británia, Švédsko a Japonsko, ktoré prechodne znížili preočkovanosť proti dávivému kašľu. Počas niekoľkých nasledujúcich rokov došlo v Británii k epidémii dávivého kašľa s 36 prípadmi úmrtia. Podobná situácia nastala v Japonsku i vo Švédsku.
Ďalší z dôvodov, prečo je očkovanie nutné, je fakt, že hoci sa u nás výskyt niektorých chorôb výrazne znížil, mnoho ich pretrváva v iných častiach sveta. Cestovaním sa k nám môžu kedykoľvek rozšíriť a medzi neočkovanými deťmi spôsobiť ťažké, život ohrozujúce choroby.

Prečo sa musí preočkovávať? Nestačí základné očkovanie?
Základná očkovacia schéma, tzv. primovakcinácia, je tvorená jednou alebo niekoľkými dávkami podanými v stanovenom intervale. Základné očkovanie slúži na vytvorenie imunitnej odpovede, dostatočnej hladiny protilátok chrániacich pred chorobou. Pretože po podaní niektorých vakcín časom hladina protilátok klesá pod ochrannú hranicu, podáva sa ďalšia jedna alebo aj viac dávok s cieľom posilnenia imunitnej odpovede. Takéto očkovanie sa označuje ako posilňujúce očkovanie alebo booster, čiže preočkovanie. Bez neho by niektoré vakcíny stratili dlhodobý ochranný efekt.

Je očkovanie účinné?
Niektorí odporcovia argumentujú názorom, že väčšina ľudí, ktorí ochoreli, bola proti chorobe očkovaná. Z toho usudzujú, že očkovanie je neúčinné, a teda zbytočné.
V skutočnosti je však počet detí, u ktorých i napriek očkovaniu prepukne choroba, len zlomkom počtu chorých medzi neočkovanými. Ak medzi stovkami očkovaných detí je päť neočkovaných, potom ochorie všetkých päť, zatiaľ čo medzi očkovanými ochorejú len tí, ktorí si po aplikácii nevytvorili protilátky. Pretože sa účinnosť vakcín pohybuje medzi 85 – 95 %, bude to len niekoľko jednotlivcov zo stoviek očkovaných detí. V absolútnom počte ich môže byť viac, než je neočkovaných, ale v pomere k množstvu, z ktorého ich vyberáme, je to niekoľko percent oproti stopercentnej chorobnosti v skupine neočkovaných detí. Účinnosť vakcíny závisí od mnohých okolností. Okrem iného je to stav dieťaťa a jeho imunitného systému v období očkovania. Spomenutá účinnosť väčšiny vakcín pre deti je vysoká a je ďalším dôvodom, prečo rozhodne podporovať očkovanie. Navyše, ruka v ruke s vysokou účinnosťou ide aj bezpečnosť moderných vakcín.

Nenaruší imunitný systém kombinácia viacerých očkovaní v jednej injekcii?
Nie je dokázané, že by očkovanie malo negatívny účinok na normálny imunitný systém dieťaťa nezávisle od toho, či ide o kombinovanú, alebo samostatnú vakcínu. Na svete už bolo vykonaných mnoho štúdií, ktoré preverovali účinky vakcín. Štúdie preukázali, že vakcíny sú rovnako účinné, ak sú podávané v kombinácii alebo samostatne, a zároveň kombinácia nepriniesla vyšší výskyt nežiaducich účinkov. Vďaka kombinovaným vakcínam sú deti rýchlo chránené proti zákerným chorobám už v ranom veku, v najzraniteľnejšom období života.
Kombinované vakcíny navyše znamenajú menej návštev u lekára, menej vpichov, menej stresu.

Nie je možné, aby očkovanie podnietilo v tele vznik inej choroby?
Je mnoho chorôb, ktoré u pacienta vypuknú, či je očkovaný, alebo nie, a len vďaka tomu, že v nedávnom čase očkovaný bol, hľadajú sa príčinné súvislosti s očkovaním. Objektívne sa ich však nedarí preukázať. Niečo iné je, keď má pacient preukázateľnú poruchu imunity. V takomto prípade by však mal zvážiť lekár imunológ, za akých podmienok, akou vakcínou a či vôbec očkovať.

Ako predchádzať komplikáciám pri očkovaní?
Riziko možných nežiaducich reakcií u očkovaného dieťaťa ovplyvňuje miera informovanosti rodičov o problematike očkovania. Mnohým komplikáciám sa totiž dá zabrániť, ak sa dodržia základné pravidlá, ktoré stanovujú, za akých okolností sa dieťa môže očkovať a kedy to, naopak, jeho zdravotný stav nedovoľuje, alebo kedy je očkovanie pre dieťa nadmernou záťažou. I keď konečné rozhodnutie o očkovaní urobí lekár, anamnéziu dieťaťa, jeho predchádzajúce choroby a jeho súčasnú kondíciu poznajú najlepšie rodičia a podľa ich informácií sa lekár rozhoduje.

Poznámka: K očkovaniu sa veľmi kriticky stavia napríklad združenie Rozalio (www.rozalio.cz). Oficiálne informácie možno získať na stránkach Svetovej zdravotníckej organizácie (www.who.sk).