babyweb.sk > Pôrod > Podpora ranej väzby po pôrode cisárskym rezom
Podpora ranej väzby po pôrode cisárskym rezom
Podpora ranej väzby, teda bondingu, je dôležitá nielen pre deti zdravé, ale je priamo nevyhnutná aj pre deti nedonosené, choré či narodené po vyvolávanom alebo operatívnom pôrode. Práve vzájomný kontakt medzi mamičkou a jej bábätkom pomáha liečiť emocionálne aj fyzické zranenia vzniknuté v dôsledku pôrodu.
Podpora bondingu je pritom možná vždy a za všetkých podmienok, a to aj po pôrode cisárskym rezom.
KONTAKT KOŽE NA KOŽU PO PÔRODE CISÁRSKYM REZOM
Podľa desatora podpory ranej väzby, ktoré spracovala a odporúča klinická psychologička Michaela Mrowetz a pediatrička Marcela Peremská, zdravotníci po pôrode cisárskym rezom ukladajú nahého novorodenca pod prsia – horizontálne. Operačné pole sa zníži pod hruď matky.
Podľa potreby novorodenca pridržiava ďalšia osoba, teda otec alebo iný sprevádzajúci pri pôrode, prípadne zdravotník, aby bábätko mohlo efektívne hľadať bradavku a prisať sa.
Kontakt kože na kožu (skin to skin) môže po pôrode cisárskym rezom na nevyhnutne dlhý čas (pri dokončovaní operácie a premiestňovaní matky na lôžko) zaistiť namiesto matky otec. Jeho baktérie sú prirodzené a prínosné, na rozdiel od baktérií ošetrujúceho personálu.
PODPORA RODIČOVSKÝCH KOMPETENCIÍ AKO CESTA K OZDRAVENIU SPOLOČNOSTI
„Podpora raného kontaktu po cisárskom reze vyžaduje od zdravotníkov množstvo empatie, ochoty podporiť zdravie a tiež ochotu vyjsť z rutiny,“ objasňuje klinická psychologička Michaela Mrowetz dôvody, prečo podpora bondingu po operatívnom pôrode doteraz naráža v našich pôrodniciach na mnohé ťažkosti. „To znamená technicky si v tíme vyskúšať priamo v operačnej sále techniku psychodrámy operácie (bez rodičky a dieťaťa a ich sprievodu), keď niektorí ľudia z personálu hrajú rodičku, iní sprievod a zvyšok sa snaží naučiť zvládnuť situáciu takto v nácviku.“
Zároveň dodáva, že práve tento spôsob pomáha zdravotníkom a zvyšuje šancu na pokoj personálu v neznámej situácii, akou je podpora raného kontaktu pri operácii pre mnohých pracovníkov v pôrodníctve. „Prijatie podpory rodičov a ich rozvíjajúcich sa rodičovských kompetencií ako súčasť bežnej pracovnej rutiny je cieľ, ktorý nasledujú mnohí zdravotníci. Pre spoločnosť je to veľmi prospešné.“
Plný kontakt kože na kožu s matkou po operatívnom pôrode uľahčuje dieťaťu adaptáciu na rýchly prechod z vnútorného prostredia prenatálneho na vonkajšie prostredie mimo maternice.
Dieťa stále počuje tlkot matkinho srdca, matkin hrudník je schopný produkovať potrebné teplo a u oboch dochádza k rýchlemu štartu hormónov potrebných na popôrodnú adaptáciu a úspešný nástup dojčenia, u matky kontakt kože na kožu štartuje rodičovské kompetencie, znižuje prežívanie bolesti a možné krvácanie. Červený uterák pripomína prenatálne prostredie a uľahčuje adaptáciu oboch a zvyšuje tepelný komfort.
Matka drží dieťa sama. Techniky operácie je možné prispôsobiť tejto situácii, ktorá u matky zmierňuje možnú stratu kontroly nad situáciou pri operácii a púta jej pozornosť na dieťa a jeho potreby, otec podporuje dieťa a matku vo vzájomnom kontakte možnou pomocou a dodáva rodičke a dieťaťu pocit bezpečia.
Samoprisatie dieťaťa prebieha už v operačnej sále a je to spôsob, ktorý najrýchlejšie vracia stratenú rovnováhu u dieťaťa aj matky a posilňuje zdravé reakcie oboch.
Čítajte tiež:
- Výhody a nevýhody cisárskeho rezu
- Vaginálny pôrod po predchádzajúcom cisárskom reze: výhody a riziká
- Cisársky rez nie je prekážkou pri dojčení
Dieťa je schopné adaptačného správania na prsiach a samoprisatia, ak je matka fyzicky prítomná. Samoprisatie ako prvý kontakt dieťaťa s bradavkou matky eliminuje ďalšie možné problémy s dojčením a je zdravou reakciou dieťaťa na prostredie mimo maternice.
Iniciačný pohľad z očí do očí dieťaťa a matky po pôrode. Dochádza ku vtláčaniu vzájomnej podoby v hormonálne vybalansovanej situácii po pôrode, keď sú dieťa a matka navzájom najlepšie pripravení na iniciačné správanie, ku ktorému patrí dlhý pohľad z očí do očí, ktorý zvyšuje hladinu oxytocínu oboch a štartuje plynulejší proces nadväzovania láskyplnej väzby medzi matkou a dieťaťom, ktorý je veľmi potrebný na adaptáciu dieťaťa aj matky po operatívnom pôrode.
Starostlivosť zdravotníkov o novú rodinu ako jednu jednotku v prostredí štandardnej nemocničnej izby (iba so zabezpečením dvoch lôžok vedľa seba), matka je s dieťaťom od operácie stále v kontakte kože na kožu, čo je najvhodnejší priestor na adaptáciu oboch, zmiernenie bolesti matky a detská pokožka sa naďalej môže osídľovať baktériami z kože matky, čím sa posilňuje imunita dieťaťa, rovnako ako je črevo dieťaťa osídlené baktériami v kolostre pri samoprisávaní, čím sa zvyšuje imunologická schopnosť vyrovnávania sa s nemocničným prostredím a nozokomiálnymi infekciami.
Zdravotníci podporujúci kontakt kože na kožu a rodinu ako jednu jednotku sú tí, ktorí podporujú zdravé reakcie rodiny a celej spoločnosti a eliminujú možnosť rozvoja vnímania pôrodných a popôrodných situácií ako traumy. Nádej spočíva v prijatí možnosti podpory rodičovských kompetencií a podpory kompetencií ošetrujúcich zdravotníkov ako normy.