Porozprávajte sa s nenarodeným bábätkom

„Ahoj, tak ako sa dnes máš?“ Prostá otázka, ktorú položí nastávajúca matka svojmu nenarodenému dieťaťu, môže u niekoho vzbudiť veľavravné poklepanie na čelo. Bláznivá žena, predsa jej ten obyvateľ v bruchu nemôže rozumieť! Veľká chyba. Zárodok totiž vníma toľko vecí, že nám to vyráža dych. Navyše si svoje skúsenosti z prenatálneho stavu otlačí do pamäti a poslúži mu ako nenahraditeľná výbava, až sa dostane na svet.

Čo dobré si mi pripravila?

Plodová voda je niečo ako tamtam. Sprostredkováva informácie. Napríklad o rôznych vôňach a chutiach. Svedčí o tom pokus s anízom, ktorý vyskúšali vo Francúzsku. Deti, ktorých matka počas tehotenstva pravidelne konzumovala silno aromatický aníz, našli následne v tejto neveľmi obľúbenej chuti zaľúbenie. Ostatné, nepripravené, ju zavrhli. Záleží teda na matke, na aké chute svoje dieťatko navedie. Ona mu svojím telom sprostredkováva množstvo vecí. Búšenie srdca, škvŕkanie v žalúdku, bublanie v črevách, nenarodené dieťa je obklopené najrôznejšími zvukmi produkovanými matkou.

A potom sú tu ešte zvuky, ktoré prichádzajú z vonkajšieho prostredia. K dieťaťu prechádzajú cez filter plodovej vody, takže ich vníma podobne ako my, keď plávame pod vodou v bazéne. Sú stlmené a splývajú. Vymyká sa tomu iba jeden zvuk – matkin hlas. Ten môže nenarodené dieťa počúvať „stereo“, zvonka i zvnútra. Počúva ho každý deň, a tak ho po narodení dokáže rozpoznať, a to aj keď sa narodilo predčasne. K hlasu si postupne priradí tvár. Konečne spoznáva tú, ktorá ho deväť mesiacov nosila.

Bacha radšej než metal

Od 36. týždňa tehotenstva má zárodok schopnosť rozlíšiť melódiu. Preukáže sa to až po narodení. Vplyv zvuku na nenarodené dieťa skúmali odborníci vo Francúzsku. Do štúdie boli zapojené budúce matky v poslednom mesiaci tehotenstva. Niekoľkokrát za deň počúvali rovnakú pesničku. Po narodení bábätku pustili niekoľko rôznych melódií. Zareagovalo na tú, ktorú počúvalo v maternici.

O štyri mesiace neskôr sa táto schopnosť preukázala ešte výraznejšie: pri známej melódii prestalo plakať a natočilo tvár k zdroju zvuku. Podobne je to aj s rozprávkami. Ak rozpráva tehotná žena stále dokola jednu rozprávku, už niekoľkodenný novorodenec na ňu zareaguje, aj keď ju rozpráva niekto iný ako jeho matka.

Tieto úžasné schopnosti nenarodeného dieťaťa by sme nemali príliš prepínať. Iste by mu neurobilo dobre, keby ste mu púšťali celého Wagnera. Ľudský zárodok potrebuje na svoj zdarný vývoj pokoj a pohodu. Dobre ho naladí pohodový Bach, Vivaldi či uspávanka.

O čom asi sníva?

Dieťa v priebehu prenatálneho vývoja množstvo času prespí. Okolo siedmeho mesiaca tehotenstva sa však jeho spánok čím ďalej, tým viac štruktúruje, spánkové cykly sa v súvislosti so zrelosťou mozgu predlžujú. Pri niektorých z nich pozorovali vedci rýchle pohyby očí. Táto REM fáza sa u dospelých spája so stavom, v ktorom prichádzajú sny. Aké sú u nenarodeného dieťaťa, to sa nikto nedozvie. Asi pôjde o nejaké pocitové stavy.

V stave spánku i bdelosti sa nenarodené dieťa pohybuje, dokáže sa dotýkať na najrôznejších miestach až s akrobatickou schopnosťou a s brilantnou motorikou. Rozhodne nemá tvár hráča pokru, od 36. týždňa už dokáže robiť grimasy, napríklad krčiť nos. Nie je to výraz nejakej emócie, skôr dôkaz zrelosti mozgu. Komunikovať ich prostredníctvom bude až po narodení.

Čítajte tiež:

• Prenatálna komunikácia alebo keď máte v bruchu motýle
• Čo vníma bábätko v brušku?
• Tehotenské otázky zo zákulisia

Prihovára sa celá rodina

Na internete môžeme vidieť dojemné videá. Muž a tehotná žena prikladajú ruky na brucho a jemnými dotykmi, hladením, poklepávaním a vľúdnymi hlasmi vyzývajú svoje nenarodené dieťa, aby sa s nimi „rozprávalo“. Urobí to po svojom – zareaguje pohybom, niekedy kopnutím, inokedy sa k ruke pritlačí. Nejde o spontánne pohyby, ale o neverbálnu komunikáciu dotykom zvanou haptonómia.

Zaoberal sa ňou a upozornil na ňu holandský vedec Frans Veldman už v roku 1945 a označil ju za „vedu afektivity“. Populárnou sa stala v 80. rokoch minulého storočia. „Tento spôsob komunikácie dáva dieťaťu do vienka pocit citového bezpečia, z ktorého môže čerpať celý život,“ podotýka Catherine Dolto, francúzska lekárka a špecialistka na haptonómiu.

Vo Francúzsku sú totiž bežné kurzy haptonómie, kde sa pod vedením odborníka budúci rodičia učia nadviazať vzťah s dieťaťom, komunikovať s ním. Musia to však chcieť obaja rodičia, a ak sa otcovi do toho nechce, je kontraproduktívne ho nútiť. S haptonómiou môžeme začať už od 10. týždňa tehotenstva, najbežnejšie je to od štvrtého mesiaca. Lekcia trvá zvyčajne 30 až 45 minút a v kurze ich je sedem až deväť, pokračujú i po narodení dieťaťa. „Dnes ženy vnímajú tehotenstvo predovšetkým zo zdravotnej stránky, mnohé z nich majú problém vytvoriť si k nenarodenému dieťaťu citovú väzbu, nadviazať s ním vzťah. Práve lekcie haptonómie by túto prekážku mali prekonať,“ hovorí Catherine Dolto.

Hladenie je príjemná hra

Dieťa si postupne zvyká na dotyky, pristupuje na túto hru, a to prispieva k harmonickému rozvoju jeho nervovej sústavy. Dotyky prospievajú i matke, pretože uvoľňujú brušné svalstvo, čo môže napomôcť pôrodu. Budúci otecko sa pri kurzoch tiež trochu „osmelí“, pri pôrode sa mu to zíde.

Aj po narodení sa na dieťati prejaví, že komunikovalo s rodičmi dotykmi. Zvyčajne nie je až také plačlivé, je pozornejšie, prispôsobivejšie, menej sa bojí. Niekedy je však až príliš dôverčivé, pretože svet sa mu snažil prostredníctvom rodičov nastaviť vľúdnejšiu tvár. No pre tento nedostatok by sa haptonómia určite nemala zatracovať. A ak sa vo vašom okolí nenájde zodpovedajúci kurz, môžete ho v podstate praktizovať i doma. Dieťa stimulujeme dotykom každý deň, najlepšie v rovnakom čase s ohľadom na jeho spánkový rytmus. Počas spánku sa s ním veľmi neporozprávame.