Poznáte štvrtý trimester? Niekedy je náročnejší ako celé tehotenstvo!

Pritom je celkom pochopiteľné a prirodzené, že bábätko aj mamička potrebujú nejakú adaptačnú fázu. Bábätko si deväť mesiacov voľkalo v pokoji a prítmí, v teple, v objatí mäkkej maternice si pospávalo a papalo podľa ľubovôle. A náhle je to preč, všetko je preň nové a nie práve príjemné. A tak na to reaguje – je nepokojné, plače, trápia ho koliky po zmene stavy. Rodičia bezradne listujú v knihách, hľadajú na internete návody, čo robiť a ako to prežiť.

ANI OBLEČENÁ, ANI NAHÁ

Zvlášť zle sa celá situácia zvláda, ak mamička ťažko prežíva šestonedelie. Nič nie je ako predtým, nie je ani tehotná, ani nemá telo v normále. Bruško je ešte zaguľatené, maternica sa pomaly zavíja, prsia sú citlivé a nabehnuté. Pohľad na vysmiate krásky z obrázkových magazínov s dokonalou postavou pár dní po pôrode a usmievavým anjelikom v kolíske, to sebadôveru nepridá. Okrem toho ani čerstvý otecko často nefunguje ako efektívny pomocník, tiež mu chvíľu trvá, kým si nájde svoju cestu. Ak sa vydá správnym smerom, vezme si na starosti napríklad kúpanie, prechádzky, hojdanie, uspávanie, tak výdatne prispeje k tomu, aby si bábätko zvyklo v novom svete.

PRILEPTE SI DIEŤA K SEBE

Vývojový skok, aký čaká dieťa v prvom štvrťroku po narodení, je preň zároveň veľká záťaž. Nemôžme sa preto čudovať, že by sa najradšej vrátilo do pokojného bezpečia maternice. Niektorí psychológovia tvrdia, že práve o toto sa dieťa snaží, keď plače, najmä keď to robí na konci dňa. Svoj recept má na to americká psychoterapeutka Jean Liedloffová, ktorá strávila nejaký čas v amazonskej džungli s venezuelským kmeňom Yequanov. Jej „koncept continua“ sa opiera o zásadu, že matky by mali v prvom polroku až ôsmich mesiacoch dieťa takmer neopúšťať, mať ho „prilepené“ na tele. V takto bezpečnom závetrí, ktoré mu pripomína šťastné časy v maternici, si lepšie zvyká na nový svet, do ktorého skúmania sa neskôr pustí z vlastnej vôle.

Simuláciu života v maternici ponúka aj ďalšie eso v odbore, americký pediater Harvey Karp. Podľa neho sa dieťa de facto „narodí“ až po onom štvrtom trimestri, teda tri mesiace po pôrode. Až vtedy je zrelé. Karp tiež propaguje metódu, ako u dieťaťa navodiť pocity, ktoré zažívalo v maternici. Má to jednu veľmi praktickú stránku: pomôže bábätko upokojiť.

Zavinovanie je prvým krokom k upokojeniu

Bábätku zavinovaním pripomíname obmedzený priestor v maternici. Aj keď sa to nám dospelým zdá nepochopiteľné, pri obmedzení pohybu sa skôr dostaví pocit bezpečia. Nekontrolované šermovanie rukami, ktoré je pre toto štádium typické, môže bábätko skôr vyľakať. Nedeste sa toho, že dojča sa hneď po zavinutí nepremení na pokojného anjelika. Musí si na túto novinku zvyknúť, je potrebná trpezlivosť a výdrž.

Čítajte tiež:

• Nechce vaše bábätko zaspať? Vyskúšajte osvedčené triky mamičiek
• Baby-blues a popôrodná depresia: Tanec hormónov kontra vážna porucha
• Šestonedelie? Buďte čo najviac s bábätkom

Na boku alebo na brušku len niekedy

Skôr ako sa bábätko narodilo, polohu na chrbte nepoznalo, takže mu nemusí byť práve príjemná. Pripomenieme mu zlaté časy v maternici, položíme ho na bruško alebo na bok. Obzvlášť keď je bábätko zavinuté, je toto ďalší krok k jeho upokojeniu. Kvôli riziku syndrómu náhleho úmrtia dojčaťa ho však v týchto polohách spať nechávame.

Hadie syčanie do uška aj brutálnejší vysávač

Úzkostne dbať na to, aby k dieťaťu neprenikol ani náznak nejakého hluku, nie je dobrý nápad. Maternica tiež nie je zvukotesná, k jej obyvateľovi doliehali najrozličnejšie zvuky. Preto by sme mu ich mali ponúkať aj teraz. Na upokojenie výborne zaberá syčanie do uška, môže byť aj ostrejšie, obzvlášť keď bábätko plače. Až sa začne upokojovať, syčíme tichšie a nežne. Zázraky sa dajú spraviť aj s tzv. bielym šumom, teda napríklad monotónnym hlukom fénu, vysávača a pod. Najrôznejšie uspávacie zvuky je možné stiahnuť z internetu. Ak ich pustíte v noci bábätku, ktoré je zvyknuté často sa budiť, tak sa vyspíte o niečo lepšie.

Energické hojdanie je užitočnejšie ako pohojdávanie

Príjemne sa pohojdávať s kričiacim dojčaťom, tým ho spravidla neupokojíte. Potrebuje razantnejšie pohyby, ako keď sa natriasalo v maternici pri rýchlej chôdzi matky. Pozor však na to, aby ste ním nezačali nejako násilne, nebezpečne triasť. To sa zvyčajne stáva, keď už máme nervy na prasknutie od nepretržitého plaču. V takom prípade je lepšie odovzdať štafetu niekomu inému, napríklad pokojnejšiemu oteckovi. Existujú aj špeciálne vibrujúce ležadlá alebo hojdačky pre dojčatá.

Žiadny strach z cumlíka

Cumlík býva zvyčajne na čiernej listine z obavy, aby nenastali problémy s dojčením. Ak však nie sú, tak je možné cumlík bábätku ponúknuť, pretože cmúľanie ho upokojuje. Cumlík nie je nutné namáčať do ničoho sladkého a ako prostriedok na upokojenie sa odporúča používať ho tak do 4. alebo 5. mesiaca. Potom už sa dieťa dokáže upokojiť inak.

Foto: Shutterstock