Psychologička verzus mama alebo spoveď psychlogičky

Pomáhajú. Neučila som napríklad svoje deti skoro na nočník, ako sa to v danom období odporúčalo, ale začali sme až v období roka a štvrť. A naučili sme sa to veľmi skoro. Tiež som napríklad vedela, ako sa zachovať, keď bude mať naše dieťa záchvat hnevu.

Najlepšia škola? Život

To, čo mi pomohlo a pomáha najviac, je sám život. Aj pri všetkých skúsenostiach a znalostiach zo školy som, samozrejme, stále matka s kladnými i so zápornými črtami. Niekedy som vo svojom správaní príliš rýchla či nekompromisná a nenechám dieťa dohovoriť. Učím sa stále.
Veľkou oporou mi je môj manžel, s ktorým sa môžeme deliť o svoje názory (manžel je účtovný poradca). Tú najväčšiu skúsenosť mi však dávajú deti. Ony povedia, s čím nesúhlasia. V čom sa chcú znova poradiť, čo chcú zmeniť, aké trampoty majú so spolužiakmi…
Sú úžasné a dokážu sa veľmi dobre vcítiť do toho, keď prežívam niečo mimoriadne alebo ťažké. Keď boli malé, chceli, aby som sa posadila, keď som prišla unavená domov. Urobili mi „kávičku“, aby som si odpočinula od toho, čo som si ešte čiastočne priniesla z práce.

Odpúšťam ti

Od raného veku u nás platili slová „ďakujem, prosím, prepáč…“ Spomínam si na moment, keď som bola nervózna a odniesli si to deti. O chvíľu som za nimi prišla s ospravedlnením: „Prepáčte, bola som nervózna, tak som reagovala nesprávne a vybúrila som sa na vás. Ospravedlňujem sa vám.“ Ich reakcia bola: „V poriadku, mami, chápeme, aj nám sa to niekedy stane. Odpúšťame ti.“
Vo svojom veku (majú 17, 12 a 10) mi v mnohých veciach pomáhajú. Rozprávame sa o tom, ako sme prežili deň, čo máme nové, čo bolo fajn a čo bolo nepríjemnejšie. Snažíme sa zísť pri spoločnej večeri, keď sa budeme môcť v pokoji porozprávať. Vnímam našu vzájomnú otvorenosť.
Doma má každý priestor a právo hovoriť o veciach a snažíme sa to využívať čo najviac. Učíme sa mať k sebe vzájomný rešpekt a cit.

Škola i profesia mi teda určite v niečom pomáhajú. Dokážem si napríklad uvedomovať vývojovú psychológiu v praxi, vďaka čomu viem oceniť, v čom je vek mojich detí jedinečný a úžasný. Predovšetkým je to však pomoc vďaka skúsenostiam (pozitívnym i negatívnym). Čo je však najdôležitejšie, je to, že viem, že chcem ísť stále ďalej.