Pupočníková krv na Slovensku

Prvá v Európe

Dve najčastejšie indikácie na transplantáciu vlastných krvotvorných buniek sú u dospelých mnohopočetný myelóm a lymfómy. U detí ide o neuroblastóm a tumory centrálneho nervového systému. Keďže deti s uskladnenou vlastnou pupočníkovou krvou na Slovensku majú najviac osem rokov, je pochopiteľné, že jej príjemcami ešte nemôžu byť dospelí pacienti. Pravdepodobnosť podstúpenia autológnej transplantácie počas života človeka je pritom 1 : 400, pričom rapídne vzrastá po štyridsiatke.

Prvá liečba vlastnou pupočníkovou krvou v Európe sa uskutočnila práve na Slovensku. V roku 2004 ju podstúpil chlapček, ktorému ešte v dojčenskom veku diagnostikovali nádor mozgu – meduloblastóm. Po sedemhodinovej operácii až troch zhubných nádorov nasledovala intenzívna chemoterapia a rádioterapia, čo negatívne ovplyvňuje nielen „zlé“, ale i „dobré“ bunky. Sprievodným znakom je často útlm krvotvorby. Keďže rodičia mali pre svojho syna uskladnenú vlastnú pupočníkovú krv, lekári mu mohli nasadiť agresívnejšiu, no účinnejšiu liečbu. Dnes je z malého pacienta zdravý chlapček.

Súrodenecké transplantácie: Pravdepodobnosť podstúpenia transplantácie krvotvorných kmeňových buniek od darcu počas života je 1 : 200. Najčastejšou indikáciou sú leukémie. Na Slovensku lekári v Detskej fakultnej nemocnici na Kramároch uskutočnili päť transplantácií pomocou pupočníkovej krvi od súrodencov. V troch prípadoch bola darcom pupočníkovej krvi zhodná sestra a v dvoch zhodný brat. Pri vlastných súrodencoch je pravdepodobnosť zhody 25 %. Práve zhodný súrodenec je lekármi najpreferovanejší darca týchto buniek. Indikované súrodenecké odbery pupočníkovej krvi sa u nás vykonávajú od roku 1995.

Na Slovensku sa každoročne diagnostikuje v priemere 160 až 180 malígnych ochorení detí a mladistvých. Prevládajú akútne leukémie, nádory centrálnej nervovej sústavy a lymfómy. Pri transplantáciách platí pravidlo, že čím skôr sú krvotvorné kmeňové bunky k dispozícii, tým lepšie pre pacienta.