babyweb.sk > PR články > Pupočníková krv zachraňuje životy
Pupočníková krv zachraňuje životy
Už mnohým pacientom pomohla pupočníková krv prekonať ťažkú chorobu, ktorá ohrozila ich zdravie. Stalo sa tak vďaka cennému obsahu krvotvorných kmeňových buniek, ktoré táto krv obsahuje. Niektorým pomohla ich vlastná pupočníková krv, iným zasa pupočníková krv odobratá ich súrodencom alebo pupočníková krv od anonymných darcov.
Aký je rozdiel medzi uskladnením pupočníkovej krvi vlastnú potrebu a jej darovaním?
Hlavným rozdielom je vhodnosť použitia krvi pri určitých ochoreniach. Pri niektorých sa preferujú vlastné krvotvorné bunky, pri iných je potrebné vyhľadať zdravého darcu vo verejnom registri. O tom, aké krvotvorné bunky sa použijú rozhoduje ošetrujúci lekár, prípadne tzv. transplantačná komisia. Pri vrodených ochoreniach vlastná pupočníková krv nie je využiteľná. Vtedy sa hľadá vhodný darca v rodine (súrodenec) a ak sa nenájde, vyhľadáva sa v národných či medzinárodných registroch.
Ďalší rozdiel je v kritériách pre odber pupočníkovej krvi. Darovaná krv musí spĺňať prísnejšie medicínske kritériá ako pri jej uložení pre vlastnú potrebu dieťaťa (či už sú to kritériá na samotnú darkyňu, alebo kritériá na odobratú krv). Dôvodom je predovšetkým to, že darovaná krv je určená pre inú osobu – pre chorého pacienta, pre ktorého je transplantácia cudzích krvotvorných buniek veľkým zásahom do oslabeného organizmu. Na druhej strane, pri podaní vlastnej krvi nenastáva reakcia organizmu na cudzie bunky, a preto pacient znáša zásah omnoho lepšie.
Hlavné rozdiely medzi vlastnou a darovanou pupočníkovou krvou sú:
- typy ochorenia, pri ktorých je možné krv využiť,
- kritériá, ktoré musia byť splnené pred a po odbere,
- dostupnosť a vlastníctvo pupočníkovej krvi,
- finančné plnenie.
Pre odber pupočníkovej krvi pre vlastnú potrebu platí:
- majiteľmi krvi sa stávajú rodičia a neskôr samotné dieťa,
- krv je automaticky ihneď k dispozícii,
- ak je v transplantáte dostatočný počet buniek, dá sa použiť aj v neskoršom veku pacienta,
- odber aj uskladnenie sú spoplatnené,
- táto krv sa nedá využiť pri vrodených ochoreniach a v prípade malého odberu sa dá použiť iba do určitého veku (v týchto prípadoch sa poplatok dohodne individuálne).
Pre darovanú pupočníkovú krv platí:
- majiteľom krvi je verejný register pupočníkovej krvi,
- krv je určená pre akéhokoľvek pacienta vo svete, ktorý by ju mohol potrebovať,
- ak by dieťa-darca potrebovalo svoju darovanú krv, nejestvuje záruka, že ju naozaj dostane (mohla byť vyradená z dôvodu nesplnenia kritérií alebo mohla byť už použitá pre iného pacienta),
- výber darkyne podlieha kritériám, ktoré sa riadia platnou legislatívou SR a EÚ,
- odobratá krv, ktorá nespĺňa požadované kritéria je likvidovaná alebo využitá na vedecké účely. Do registra sa nakoniec dostane iba 1/3 odobratej darovanej pupočníkovej krvi,
- ide o humánny čin a, podobne ako darcovstvo krvi, aj darcovstvo pupočníkovej krvi je pre darcu bezplatné.
Príbehy, kde pomohla vlastná pupočníková krv
Prvá transplantácia vlastnej pupočníkovej krvi na svete sa uskutočnila v roku 1998 v Sao Paulo v Brazílii. Pôvodne bola krv od práve narodenej sestry odobratá pre staršieho brata, ktorý trpel na akútnu leukémiu, ten ju však napokon nepotreboval. Krv sa nakoniec úspešne využila pre „darkyňu“ – sestru, u ktorej bol neskôr diagnostikovaný nádor na mozgu (neuroblastóm). Použitie autológnej pupočníkovej krvi pri rôznych typoch detských nádorov sa dnes javí ako veľmi perspektívne riešenie, o čom svedčí aj príbeh Andreja zo Slovenska.
Andrejka vyliečili vlastné krvotvorné bunky získané z pupočníkovej krvi
Malý Andrej zo Slovenska už vie, ako pomáha pupočníková krv. Je prvým pacientom u nás, ktorý dostal svoje krvotvorné bunky z pupočníkovej krvi. Tie mu pomohli obnoviť celkovú krvotvorbu po ožarovaní a chemoterapii, ktoré podstúpil pre nádor v mozgu. Andrejko bol donosený a zdravý novorodenec, avšak po pár mesiacoch mu lekári diagnostikovali až tri nádory na mozgu. Po stanovení hrozivej diagnózy bolo jasné, že nádory musia ísť čo najskôr von. Operácia je však len prvým krokom v liečbe, keďže po nej je potrebná chemoterapia a ožarovanie.
Cytostatiká podávané v rámci chemoterapie likvidujú nielen nádorové bunky, ale aj iné bunky, ako napríklad bunky kostnej drene. Sú to vedľajšie účinky liečby, ktorým sa nedá zabrániť, ale dajú sa zmierniť krvotvornými kmeňovými bunkami, ktoré mal Andrej uložené v podobe transplantátu z pupočníkovej krvi. Tieto bunky pomohli urýchliť regeneráciu kostnej drene, upraviť krvný obraz. Vďaka nim mohli lekári použiť agresívnejšiu, teda účinnejšiu liečbu. Vzácna krv tak zvýšila šance na jeho vyliečenie. Vďaka nej je dnes Andrejko usmievavým chlapcom, jeho fyzický a psychický vývoj je v normále.
Súrodenecké transplantácie pupočníkovej krvi
Už štyrom slovenským deťom zachránila život pupočníková krv ich súrodencov takým spôsobom, že im obnovila krvotvorbu po chemoterapii či po zlyhaní kostnej drene. Liečba pomocou krvotvorných buniek z pupočníkovej krvi sa stáva čoraz dôležitejšou pri prekonávaní rôznych ochorení, ako je leukémia, lymfómy, solídne nádory, imunitná nedostatočnosť či ďalšie. V prípadoch, keď sa na liečbu nedajú použiť vlastné kmeňové bunky pacienta, sa uprednostňujú kmeňové bunky získané v rámci rodiny, najčastejšie od súrodencov, kde je potrebná zhoda v transplantačných znakoch.
Pupočníková krv od darcov, ktorá zachránila životy
Vzácna krv pomohla aj štvormesačnému dievčatku z Anglicka, ktorému diagnostikovali závažnú poruchu imunitného systému. Malá Lana nebola schopná odolávať žiadnej infekcii a museli ju umiestniť do špeciálnej sterilnej jednotky, bola „dieťaťom v bubline“. Transplantácia krvotvorných buniek od zdravého darcu bola jediným možným riešením na záchranu jej života. Hoci mala dvoch súrodencov, ani jeden nebol zhodným darcom – ten sa našiel až vo verejnom registri v Českej republike.
Napriek pôvodným predpokladom, že pupočníková krv bude slúžiť najmä na liečbu detských pacientov, dnes sa takmer polovica jednotiek pupočníkovej krvi vydaných z verejných registrov používa aj pre pacientov dospelých.
Všetky spomínané šťastné príbehy poukazujú na dôležitosť zamrazovania pupočníkovej krvi pri pôrode dieťatka a jej možné využitie v budúcnosti. Okrem toho, že pacienti využívajú pupočníkovú krv z verejného registra, stále viac detí využíva vlastnú pupočníkovú krv uskladnenú v súkromnej banke. Takto uskladnená krv znamená vždy širšie možnosti liečby. Či sa rodičia rozhodnú pre uskladnenie pupočníkovej krvi svojho dieťatka ako jeho individuálnej zdravotnej poistky alebo sa rozhodnú jeho pupočníkovú krv darovať, lekári sa rozhodnú pre jej použitie tým najvhodnejším spôsobom.